Uzbeci

Uzbeci (-slovenský kodifikovaný tvar) alebo zriedkavo Uzbekovia (po uzbecky O‘zbek / Ўзбек, plurál O‘zbeklar / Ўзбеклар) sú turkický národ čítajúci asi 23-29 miliónov ľudí, ktorí žijú v strednej Ázii. Hovoria uzbecky. Uzbecký jazyk patrí do turkickej skupiny altajskej jazykovej rodiny.

Uzbeci v Afganistane v roku 1841.

Uzbeci v Afganistane v súčasnosti.

Krajiny, kde žijú Uzbeci:

• Uzbekistan 21,9 miliónov
• Afganistan 2,9 miliónov
• Tadžikistan 1,1 milióna
• Kirgizsko 740 000
• Kazachstan 371 000
• Turkménsko 260 000
• Rusko 126 000
• Čína 14 800
• Ukrajina 13 000
• Spojené kráľovstvo 521

Sú potomkovia národov, ktoré vznikli splynutím iránsky hovoriacich Sogodiancov, Chorezmiancov, Massagetov, Sakov a ďalších národov, ktorí neskôr splynuli s prichádzajúcimi turkickými kmeňmi, ktoré prichádzali do Strednej Ázie od začiatku nášho letopočtu. Tento proces sa urýchlil v 6. storočí, vytvorením turkického kaganátu.

V období štátu Karachánovcov sa ukončila etnogenéza miestneho obyvateľstva, ktoré začalo hovoriť turickým jazykom. Označenie Uzbeci sa však začalo používať až neskôr po asimilácii s kočovnými deštikipčackými Uzbekmi (Kumánmi), ktorí prišli do Strednej Ázie začiatkom 15. až v 16. storočí po páde ríše Timurovcov na čele s Šejbání Chánom.[1]

Až do začiatku 20. storočia sa zachovali veľké rozdiely medzi pôvodným obyvateľstvom oáz, zavlažovanej poľnohospodárskej pôdy, miest a remeselníkmi na jednej strane a kočovnými pastiermi, žijúcimi v rodovom systéme na strane druhej.[2] Súčasný uzbecký štát vznikol po rozpade ZSSR z bývalej Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky v decembri 1991.