Bitka na Bielej hore
Bitka na Bielej hore bola bitka 8. novembra 1620 medzi českými stavmi a katolíckou ligou v rámci českého stavovského povstania a tridsaťročnej vojny neďaleko Prahy. České vojsko v nej po krátkom boji podľahlo. Bitka trvala asi hodinu: pri skusmom útoku cisárskych vojsk sa povstalecké vojsko rozpadlo a rozutekalo. Český kráľ Fridrich Falcký deň po bitke opustil Prahu a utiekol zo zeme. Dôsledkom bola značná strata samostatnosti českých krajín až do roku 1918.
| Bitka na Bielej hore | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť tridsaťročnej vojny | |||||||||
 Dobové vyobrazenie bojov | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
.svg.png.webp){kind=small} Rímskonemecká ríša Katolícka liga |
 České stavy | ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| vojvoda de Bucquoy vojvoda von Tilly |
Kristián I. Anhaltský | ||||||||
| Sila | |||||||||
| 25-26 000 mužov | asi 21 000 mužov | ||||||||
| Straty | |||||||||
| asi 700 padlých a ranených | 5 000 padlých a ranených | ||||||||
Vojsko českých protestantských stavov a ich spojencov na jeseň ustúpilo z Rakúska pred ofenzívou habsburských a ligistických vojsk. Pri Prahe sa tieto vojská zastavili a rozhodli sa postaviť nepriateľovi. Situácia v stavovskom vojsku však nebola ideálna. Jednotkám chýbali skúsení velitelia. Morálka žoldnierov, ktorí tvorili jadro armády a po chvatnom ústupe z Rakúska, keď mnohí nedostali vyplatený žold, bola na nízkej úrovni. Aj preto asi 5 000 stavovských žoldnierov na bojisko nedorazilo a bitku strávilo za bránami mesta, mnohí v pražských krčmách.[1] Stavovskému vojsku o sile asi 21 000 velil Kristián I. Anhaltský.
Stavy sledujúce postup ligistických a cisárskych vojsk sa rozhodli postaviť na odpor pri západných hradbách Prahy, na vrchu Bílá hora. Ich vojsko bolo otočené čelom na severozápad, pričom svoje pravé krídlo opieralo o steny zverníka letohrádku Hvězda. Ľavé krídlo bolo posilnené delostrelectvom.
Ligistické a habsburské vojská sa priblížili k Prahe večer 7. novembra, v tej dobe už vojská stavov pripravovali obranu. Veliteľom asi 26 000 vojakov bol Charles de Buquoy. Veliteľ katolíckeho vojska v tej dobe vedel, že vojsko jeho nepriateľa sa zmieta v problémoch a vodca povstalcov Fridrich Falcký sa dostáva do politickej izolácie a jeho moc klesá. Aj preto de Buquoy aj von Tilly zvažovali, či nebude vhodnejšie stretnúť sa s nepriateľom až na jar.
Ráno 8. novembra 1620 stáli už vojská stavov pripravené na návrší Bielej hory a sledovali, ako sa zoskupujú ich nepriatelia. Maxmilián Bavorský, veliteľ ligistických vojsk navrhol na porade skusmo zaútočiť na stavovské ľavé krídlo. Dlhé váhanie katolíckych vojsk malo za následok, že Fridrich Falcký dokonca odišiel z bojiska na obed s anglickým veľvyslancom. Očakával totiž, že nepriateľ nebude riskovať útok na jeho výhodné postavenie a odtiahne. Okolo obeda však časť katolíckych vojsk zaútočila. Krátky boj trvajúci asi hodinu mal za následok lavínovitý ústup celého ľavého krídla stavov. Vojsko stavov sa tak rozpadlo a ustúpilo v zmätku do Prahy.
Hladký priebeh bitky zaskočil obe strany. Habsburské a ligistické vojsko si napriek víťazstvu nedovolilo vstúpiť do Prahy.
Referencie
- HRYCH, Ervín. Velká kniha vojevůdců, bitev a zbraní (dějiny válek, vojenství a organizace vojska : 150 životopisů vojevůdců, 300 bitev, 150 zbraní). [s.l.] : Regia, 2000. 719 s. ISBN 978-80-86367-06-4. S. 313.
Literatúra
- FUKALA, Radek: Bitka na Bielej hore : Nešťastná šarvátka pred Prahou. In: Historická revue, roč. XXV, 2014, č. 2, s. 16 – 21.
- UHLÍŘ, Dušan: Drama Bílé Hory : Česká válka 1618 – 1620. Brno : CPress, 2015. 164 s. ISBN 978-80-264-0151-3
