Dravec (predátor)
Dravec alebo predátor alebo epizit je živočích, ktorý usmrcuje iné živočíchy a živí sa nimi. Často stojí na vrchole potravového reťazca. Konzumovaný živočích sa nazýva korisť. Predátori lovia korisť buď priamo (napr. mačkovité), alebo do pascí (napr. križiakovité).
Medzi predátorov sa nezaraďujú saprofyty (rozkladače), ktoré síce môžu konzumovať iné živočíchy, ale nezabili ich - uhynuli z iného dôvodu.
Predátory majú nezastúpiteľnú úlohu v ekosystémoch, pretože regulujú početnosť populácie svojej koristi. Bez ich prítomnosti by sa korisť premnožila, následkom čoho by úplne vyčerpala svoj potravinový zdroj (napr. pri vyhynutí vlka by sa jeho korisť - bylinožravé srny natoľko premnožili, že by úplne zlikvidovali lesnú vegetáciu). Predátori sú málokedy špecializované na jeden druh koristi.
Charakteristika a rozdiely medzi inými potravinovými stratégiami
Predátor je charakteristický tým, že je zvyčajne väčší alebo veľkosťou porovnateľný so svojou korisťou a usmrcuje ju okamžite. Pokiaľ je jeho korisť menšia, takmer vždy ju loví v lovných societách: svorkách. Na rozdiel od neho parazit je naopak malý a svojho hostiteľa zabíja postupne, prípadne ho nezabije vôbec. Medzi predáciou a inými druhmi výživy, napríklad parazitizmom, však neexistujú ostré hranice. Kruhoústnice napríklad vytrhávajú rybám kusy mäsa z tela a pri opakovaných útokoch môžu rybu až usmrtiť, napriek tomu sa kruhoústnice niekedy označujú ako paraziti. Iné organizmy zase nie sú vyslovenými predátormi, ale sú omnivorné, čiže sa živia aj rastlinnou potravou alebo nájdenými uhynutými organizmami a sami lovia len príležitostne.
Špeciálny prechod medzi predáciou a parazitizmom sa nazýva parazitoidizmus. Je známy u hmyzu, ktorý nakladie vajíčka do iného živočícha a používa ich ako živý inkubátor pre svoje larvy. Tie postupne vyžierajú telo hostiteľa zvnútra, až ho napokon usmrtia. Tento spôsob využívajú napríklad bystruše (Tachinidae).
V potravinových reťazcoch rozlišujeme predátorov 1. rádu (živia sa len bylinožravcami), predátorov 2. rádu, prípadne vyšších rádov. Predátor len zriedkavo skonzumuje celú korisť, pretože niektoré jej časti (napr. kosti, perie a iné) môžu byť pre neho nepožívateľné. Pomerne zriedkavým javom je ukladanie si neskonzumovaných častí koristi do zásoby. Robí to napríklad leopard škvrnitý (Panthera pardus).
Predátori môžu loviť korisť žijúcu v rovnakom prostredí (napríklad krt loví dážďovky, pričom oba druhy sú zemné živočíchy), alebo v odlišnom (morské vtáky živiace sa rybami, dravé vtáky poľujúce na zemné cicavce a podobne).
