Kokosové ostrovy

Kokosové ostrovy (angl. Cocos Islands alebo Keeling Islands), dlhý tvar: Teritórium Kokosových ostrovov (angl. Territory of Cocos Islands/Territory of Keeling Islands), sú austrálske teritórium v Indickom oceáne. Tvoria ho 2 atoly s 27 koralovými ostrovmi, z ktorých len dva – West Island a Home – sú obývané. Objavil ich roku 1609 William Keeling.

Kokosové ostrovy
(Keeling islands)
Coco Islands
ostrov
Štát Austrália
Región Valaparaíso
Hlavné mesto West Island
Rozloha 14 km² (1 400 ha)
Obyvateľstvo 630 (2011[1])
Hustota 45 obyv./km²
Objaviteľ William Keeling
 - dátum 1609
Poloha Kokosových ostrovov
Poloha Kokosových ostrovov
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

West Island je správnym centrom Kokosových ostrovov,[2] no najväčším mestom je Bantam na ostrove Home.

Vrchným predstaviteľom je anglická kráľovná, ktorá je zastúpená guvernérom. Predsedom vlády je austrálsky administrátor, zastupujúci austrálsku vládu.

Dejiny

Ostrovy objavil anglický námorník William Keeling roku 1609. O dva roky po objavení bola na južnom ostrove založená prvá osada. Od roku 1955 patria ostrovy do správy Austrálie. V roku 1984 sa konalo referendum o ďalšom osude ostrovov a väčšina obyvateľov sa rozhodla ostať pod správou Austrálie.

Hospodárstvo a cestovný ruch

Hlavnú časť hospodárstva ostrovov činí vojenská základňa a cestovný ruch. V menšom množstve je to rybolov a poľnohospodárstvo, najmä pestovanie banánov a kokosových paliem na kopru (sušené a rozompleté jadro kokosových orechov). Na ostrovoch sú problémy s pitnou vodou. Turistickým centrom je West Island, kde sa nachádza hotel. Na ostrovy lieta pravidelná linka z Austrálie.
Najteplejšie je tu v mesiacoch od novembra do januára až februára a najchladnejšie zase od júna do augusta až septembra.

Referencie
  1. [ http://www.turistika.sk/staty/detail/kokosove-ostrovy | Turistika.sk] (INE).
  2. Encyclopædia Britannica. Cocos Islands [online]. [Cit. 2012-06-16]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.