Abel Janszoon Tasman
Abel Janszon Tasman (* 1603, Lutjegast, provincia Groningen – † 10. október 1659, Batavia, Jáva) bol holandský moreplavec, objaviteľ a obchodník. Pre Európu objavil ostrovy, ktoré boli neskôr pomenované ako Nový Zéland a Tasmánia. Jeho meno sa spája s viacerými geografickými lokalitami na južnej pologuli : Tasmanov polostrov v Austrálii, Tasmanovo more, Tasmanovo jazero, Národný park Abela Tasmana, Tasmanov záliv, Tasmanov ľadovec a ďalšie.
| Abel Janszoon Tasman | |||
 holandský moreplavec, objaviteľ a obchodník | |||
| Narodenie | 1603 Lutjegast, Holandsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 10. október 1659 Batavia, Holandská Východná India | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Mladosť
Abel Tasman pochádzal z chudobnej rodiny z holandskej provincie Groningen. Sám sa naučil čítať a písať a vstúpil do služieb Východoindickej spoločnosti. Tá ponúkala možnosť vyniknúť, zbohatnúť a získať námorný výcvik, a tak začiatkom 30. rokov pricestoval do Východnej Indie. Vďaka svojim schopnostiam sa stal lodníkom, kormidelníkom a kapitánom. Svoje kvality preukázal aj pod Quastovým velením. Quastové koráby preskúmali japonské vody a prenikli aj do blízkosti Kurilských ostrovov.
Námorné výpravy
Po neúspechoch sa guvernér roku 1641 rozhodol vyslať do južných morí novú výpravu a na jej čelo postavil Tasmana. V roku 1642 zdvihli jeho lode Heemskerk a Zeeaen v Batávii kotvy. Dorazili na Maurícius a potom zamierili k juhovýchodu. Na 50° južnej šírky ich však silná búrka prinútila zmeniť kurz a tak už nasledovala nekonečná plavba šírym oceánom na východ. Austrálska pevnina tak zostala ďaleko na severe. Po prvýkrát 24. septembra uvideli hliadky na obzore obrysy veľkých hôr – bola to Van Diemenova zem, dnešná Tasmánia.
Objav Nového Zélandu
Po deväťdennej plavbe na východ sa pred holandskými loďami vynoril strmý breh na severozápadnom okraji južného z novozélandských ostrovov. Vietor ich hnal priamo do prielivu medzu oboma ostrovmi (Tasman ho pokladal za široký záliv), kde 18. decembra zakotvili. Priateľská „neutralita“ temných bojovných Maorov dlho netrvala: prepadli „náhle bez príčiny“ holandský čln, zabili štyroch námorníkov a urobili na brehu kanibalské hody. Tasman rýchlo opustil neblahé miesto, ktoré nazval Moordenaarsbaai – záliv Vrahov. Pri sledovaní línie pobreží Nového Zélandu k severu si nevšimol úžiny medzi oboma veľkými ostrovmi a nadobudol dojem, že sa plaví pozdĺž rozsiahlej pevniny, zrejme súčasti Schoutenovej a Le Mairovej Zeme stavov. Nazval preto dnešný Nový Zéland, z ktorého poznal len západné pobrežie oboch ostrovov, tiež zemou Štátov – Staaten Landt. Pri ďalšej plavbe objavil počas roku 1643 súostrovie Tonga a Fidži, minul Santa Cruz i Šalamúnove ostrovy a pozdĺž Nového Írska (považovaného za novoguinejský breh) sa dostal k Moluckým ostrovom a 14. júna skončil šťastne svoju púť v Batávii.
Tasmanová prvá plavba sa nepochybne radí k najväčším námorným podnikom 17. storočia. Okrem nových objavených zemí – Tasmánie, Nového Zélandu, súostrovia Tonga a Fidži, našiel Tasman aj novú cestu z Indického do Tichého oceánu v pásme priaznivých západných vetrov.
Vzápätí po návrate bol Tasman vyslaný na novú výpravu, tentoraz k severnému pobrežiu Zuidlandtu, a koncom 1644 sa vyplavil so 111 mužmi na troch neveľkých lodiach. Výsledky expedície neboli tentoraz veľmi skvelé. Preskúmala síce celé pobrežie Carpentarského zálivu a Arnhemskú zem až po Severozápadný mys a dala severnému a severozápadnému pobrežiu Nového Holandska (dnešná Austrália) definitívne kontúry, ale neuvidela ani najmenšiu časť jeho východného pobrežia.
Tasman nenašiel Torresov prieliv a tak usúdil, že Nová Guinea a Nové Holandsko tvoria celok.
Záver života a smrť
Tasman sa plavil stále okolo pustých brehov, kde sa nenachádzalo zlato, korenie ani zdroje rýchleho a ľahkého zisku. Spoločnosť výsledky jeho plavieb sklamali a a už v 40. rokoch usúdila, že omnoho výnosnejšie než chimérické zlato a striebro Zuidlantu je zabehnutý „obchod s celou Indiou a Japonskom“. Nové objavené trasy vzbudzovali naopak obavu, že ich využijú konkurenti. Preto mali v Amsterdame skôr záujem o zatajovanie výsledkov a výprav a na skončení prieskumov Nového Holandska. Táto tendencia zvíťazila na plnej čiare po van Diemendovej smrti († 1645). Ďalších päťdesiat rokov sa k austrálskemu pobrežiu cielene nepriblížila jediná holandská loď a jeho doobjavenie pripadlo už lodiam pod anglickou a francúzskou vlajkou. Tasmanove služby boli ocenené hodnosťou komodora. Po smrti svojho priaznivca sa však ocitol v nemilosti a roku 1648 bol dokonca prepustený a penzionovaný. Po skorej rehabilitácii sa už do služieb spoločnosti nevrátil a niekoľko rokov tak viedol na ostrovoch obchod na vlastnú päsť.
Najväčší objaviteľ 17. storočia zomrel v Batávii ako vážený a zámožný obchodník v roku 1659. V roku 1942 bol zriadený na Novom Zélande Abel Tasmen National Park na Tasmanovú počesť.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Abel Tasman na českej Wikipédii.