Elektrický rušeň 350

Elektrický rušeň 350 (podľa starého označenia ČSD ES 499.0) je dvojsystémový elektrický rušeň prezývaný Gorila alebo Krysa, niekedy tiež Potkan. Patrí k najrýchlejším a najvýkonnejším rušňom vyrobeným v Česko-Slovensku, momentálne prevádzkovaný Železničnou spoločnosťou Slovensko. Vyrábal ho podnik Škoda Plzeň pod typovým označením 55E.

Elektrický rušeň radu 350

Elektrický rušeň 350 v stanici Holešovice
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť160 km/h
Trvalý výkon4 000 kW
Špičkový výkon4 200 kW
Napájacie sústavy3 kV js, 25 kV~50 Hz
Regulácia výkonuodporová
Trakčný motorŠkoda AL 4741 Flt (4×)
Výkon trakčného motora1 000 kW
Prenos krútiaceho momentuKĺbová spojka Škoda
Usporiadanie pojazduBo' Bo'
Trvalá ťažná sila126 kN
Maximálna ťažná sila210,0 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť89,6 t
Adhézna hmotnosť89,6 t
Dĺžka cez nárazníky16 740 mm
Šírka2 940 mm
Výška4 900 mm
Priemer kolies1 250 mm
Typ brzdypneumatická priamočinná brzda
elektrická samočinná brzda
elektrodynamická brzda
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
Prevádzkovateľ(ČSD, ŽSR), ZSSK
Rok výroby1973 - 1975
Počet vyrobených kusov20
V prevádzke v období1975 - súčasnosť
Staré označenie ČSDES 499.0
Továrenské označenieŠkoda 55E

História

Koncom 60. rokov sa vplyvom stále rastúcej hmotnosti vnútroštátnych a medzinárodných rýchlikov a nedostatku výkonných rušňov, ktoré by tieto rýchliky viedli, začalo v Česko-Slovensku uvažovať o vývoji nového radu rušňov. Dňa 23. decembra 1969 podalo Federálne ministerstvo dopravy ČSSR oficiálnu zákazku na vývoj dvojsystémového rýchlikového rušňa s výkonom 4 000 kW a maximálnou rýchlosťou 160 km/h (pre podvozok a ďalšie mechanické časti až 200 km/h). Ďalej bola požadovaná hmotnosť rušňa do 89 ton a výkonná elektrodynamická brzda.

Vývojom nového rušňa bol poverený podnik Škoda Plzeň, šéfkonštruktérom bol Ing. František Palík, CSc.

V roku 1972 bol osadený rušeň E 469.3030 (124.601-6) novými podvozkami, určenými pre rad 350 a následne aj pre rušne Škoda II. generácie. Na železničnom testovacom okruhu pri Velime dosiahol takto upravený rušeň rýchlosť 218 km/h. V roku 1973 bol vyrobený prvý prototyp označený ako ES 499.0001 a ten dosiahol dňa 3. apríla 1974 na ŽTO pri Velime rýchlosť 180 km/h. O rok neskôr bol vyrobený druhý prototyp (ES 499.0002), ten mal sprevodovanie až na rýchlosť 200 km/h. Počas jesene 1975 bolo vyrobených 18 sériových rušňov, pričom cena jedného rušňa bola 6 500 000 Kčs.

Popis

Rušeň rady 350 mal na svoju dobu moderný hranatý dizajn. Na pravej bočnici sú žalúzie výduchov chladenia, do ktorých uprostred zasahuje odporová skriňa.

Podvozok disponuje dvojstupňovým odpružením skrutkovými pružinami s priečnym a zvislým tlmením hydraulickými tlmičmi. Na ráme podvozku sú umiestnené štyri jednosmerné trakčné motory AL 4741 Flt, každý s výkonom 1000 kW. Regulácia otáčok je odporová a má 56 stupňov. Prenos sily na jednotlivé nápravy je riešený kĺbovou spojkou Škoda. Tento rušeň je vybavený pneumatickou priamočinnou brzdou, elektrickou samočinnou brzdou, zaisťovacou brzdou a tiež elektrodynamickou brzdou s výkonom 3600 kW, tá sa dá aktivovať pri rýchlostiach vyšších ako 60 km/h.

Rušeň rady 350 predbehol možnosti vtedajšej infraštruktúry a jeho potenciál bol dlhú dobu nevyužitý.

Prevádzka

Vlak InterCity vedený elektrickým rušňom 350 pri Spišskej Novej Vsi
Pohľad na riadiaci pult rušňa 350, s vlakovým zabezpečovačom ETCS.

Celkovo bolo vyrobených 20 rušňov rady 350, ale v roku 2008 ich bolo v prevádzke len 18. V súčasnosti (rok 2014) je ich v prevádzke 18. Rušeň 350.009 bol zničený pri tragickej nehode pri Nových Kopistách v novembri 1989 [1] a rušeň 350.010 pri tragickej nehode Expresu Meridian na Bratislavskej hlavnej stanici dňa 28. júna 1977. Rušeň 350.011 bol poškodený (zničené jedno čelo) po náraze so sypačom pri Liptovskom Mikuláši večer 23. 1. 2013 [2]. Po oprave v ŽOS Vrútky a prevoze počas 2. a 3. septembra 2014 do domovského depa je v opäť v prevádzke. Rušne sú dislokované v rušňovom depe v Bratislave.

Spolu s rušňami radu 380 zaisťujú dopravu medzištátnych vlakov EuroCity na trati Praha - Brno - Břeclav - Bratislava - Štúrovo - Budapešť. Okrem toho sú používané pri vozbe regionálnych rýchlikov, rýchlikov a vlakov InterCity na trati Bratislava - Žilina - Poprad - Košice spolu s rušňami radov 361, 362 alebo 383.

Iné projekty

Externé odkazy

Referencie

  1. Nehoda pri nových Kopistách [online]. railvolution.net. Dostupné online.
  2. Zrážka vlaku IC s posypovým autom [online]. streka.net. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.