Motorový vozeň M131.1

Motorový vozeň M 131.1 (súčasné označenie 801) bol motorový vozeň vyrábaný v rokoch 19481951 v závode Tatra Kopřivnice (série s číslami 001 až 340) a od roku 1954 do 1956 vo Vagónke Studénka (vozne čísel 341 až 549).

Motorový vozeň M 131.1

Motorový vozeň M 131.1
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť60 km/h
Trvalý výkon113,9 kW
Prenos výkonumechanický, prevodovkou Mylius
Usporiadanie pojazduA1
Hmotnosť16 600 kg
Dĺžka cez nárazníky12 100 mm
Typ brzdyKnorr
Cestujúci a služby
Miest na sedenie48
Celkový počet cestujúcich69
Výrobné údaje
VýrobcaTatra Kopřivnice, Vagónka Tatra Studénka-Butovice
Rok výroby1949 - 1956
Počet vyrobených kusov549
V prevádzke v období1949 - 1984

Konštrukcia

Motorový vozeň M 131.1 bol dvojnápravový (A1), určený pre 48 cestujúcich sediacich v jednom oddelení a pri hmotnosti 21 t dosahoval rýchlosť 60 km/h pri priaznivej spotrebe motorovej nafty okolo 27 l/100 km. Celková dĺžka cez nárazníky je 12,1 m.

Pri zadávaní objednávky na výrobu týchto vozov požadovalo vtedajšie Ministerstvo železníc použitie vzduchom chladených vznetových motorov Tatra, čo bol vlastne prvý prípad využitia takéhoto motora k podobnému účelu. Závody Tatra v tej dobe disponovali výkonnými 12-valcovými motormi typu T-111, určenými v prvom rade pre ťažké nákladné vozidlá. Pre náročnú železničnú prevádzku bol motor upravený znížením výkonu na 155-160 k pri otáčkach obmedzených na 1600 ot/min a zároveň bol doplnený prídavným chladičom oleja. Motor bol zabudovaný pod podlahou vozňa a v úprave pre železničnú prevádzku bol označovaný ako Tatra 301.

Prenos momentu bol zabezpečený suchou trojlamelovou spojkou s pneumatickým ovládaním a plne synchronizovanou štvorstupňovou prevodovkou Mylius, ktorá bola kardanovým hriadeľom prepojená s nápravovou prevodovkou, umožňujúcou aj zmenu smeru jazdy. Vozeň mal dve rovnocenné stanovištia pre rušňovodiča, z ktorých sa využívalo vždy stanovište v smere jazdy.

Brzdová sústava bola tlakovzdušného systému Knorr.

Vozeň bol v prevádzke spoľahlivý a vďaka vzduchom chladenému motoru aj prevádzkovo nenáročný, čo bolo výhodou hlavne v zime, kedy bolo možné vozy odstavovať aj v staniciach bez výhrevní, lebo nehrozili poruchy následkom zamrznutia vody v motore.

Pre súpravu bolo charakteristické sympatické višňovo-červené lakovanie so strieborno-šedou strechou.

Prevádzka

Vozne boli určené pre zabezpečovanie osobnej železničnej dopravy na vedľajších, neelektrifikovaných tratiach celého Česko-Slovenska, kde dlhé roky spoľahlivo slúžili a vo svojej dobe tvorili najrozšírenejší rad motorových vozňov ČSD. Často jazdili väčšinou spojené s prípojnými vozmi typu CDlm, rovnako z Vagónky Studénka.

Posledné vozne tohto typu sa v prevádzke udržali do roku 1984, postupne boli nahradzované modernejšími vozmi M 152.0.

V súčasnosti niekoľko desiatok vozňov typu M 131.1 opatrujú a prevádzkujú nadšenci železničnej techniky na Slovensku aj v Česku, takže aj verejnosť má občas možnosť sa v nich odviezť a vychutnať si dnes už neobvyklý pocit mechanického prenosu výkonu pri takomto type vozidla.

Galéria

Na fotografii ovládacieho pultu dominuje v strede pultu miesto na tri ovládacie páky (sprava spojka, volič prevodového stupňa a plynová páka), ktoré sú odňaté, podobne ako ovládacia páka brzdiča Knorr (červená armatúra vpravo), či páka voliča smeru jazdy (vľavo vzadu za plynovou pákou). Vpravo hore rýchlomer Telmac, vpravo dole červené koleso ovládania ručnej brzdy. V zadnej časti pultu štyri ukazovatele, zľava teplota oleja, otáčky motora a dva manometre brzdovej sústavy. Medzi pákou spojky a brzdičom Knorr je páka ovládajúca húkačku a tlačidlo pieskovania. Prepínače v prednej časti pultu slúžia na ovládanie osvetlenia.

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.