Elektrický rušeň 141

Vývoj prototypu sa začal už v roku 1955 a o rok neskôr bola zahájená výroba samotného rušňa, ktorá vyvrcholila v roku 1957 vznikom prototypu E499.101. Ten sa potom skúšal na československých tratiach elektrifikovaných sústavou 3 kV js, ale tiež na napätí 1,5 kV js v pražskom železničnom uzle. Ministerstvo dopravy ešte pred dokončením skúšok objednalo 60 nových rušňov, určených podobne ako rad 140 pre trasu Praha - Košice. Rovnako tak sa predpokladalo, že stroje budú univerzálne, teda pre osobnú aj nákladnú dopravu. Aj v tomto prípade sa však ukázalo, že v nákladnej doprave s nimi nie je možné výkonným parným rušňom konkurovať. Preto bol jeden stroj - E 499.057 - vybavený iným prevodovým pomerom, ktorý umožňoval zvýšenie ťažnej sily za cenu nižšej dosahovanej rýchlosti. Tento stroj bol preznačený na E 469.001 a stal sa tak vlastne prototypom pre neskorší rad 121. Po nehode v roku 1976 bol tento rušeň prestavaný späť na pôvodné prevedenie a preznačený na E 499.157.

Nutné dodať, že prototypový stroj sa od sériových značne odlišoval. Okrem rušňovej skrine s guľatými oknami pochádzajúce ešte od radu 140 mal aj rad technických odlišností, kvôli ktorým bol často dlhodobo odstavovaný z prevádzky. Naposledy v rokoch 1999-2006, kedy bol odstavený pre chýbajúcu dokumentáciu po predchádzajúcej rekonštrukcii, po ktorej prebehla zmena legislatívy. V roku 2006 však bol kvôli nedostatku elektrických rušňov opäť opravený a sprevádzkovaný.

U rady 141 je použitá oceľová skriňa s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča, do ktorých je vstup zvonku vždy dverami z ľavej strany. Medzi stanovišťami sa nachádza strojovňa so štyrmi bočnými oknami na každej strane (u 141.001 šesť okrúhlych okien). Pohon zabezpečujú štyri trakčné motory, pre každú nápravu jeden. K nešvárom patril tvrdý chod podvozkov, ktorý bol príčinou častých problémov. Neskôr boli podvozky postupne upravené a situácia sa zlepšila. Po počiatočných problémoch sa 141 stal spoľahlivým a bezproblémovým rušňom.

Rušne boli z výroby dodávané do Prahy, rôznymi presuny sa potom dostali do Ústí nad Labem a Českej Třebovej. Krátko bol jeden rušeň deponovaný v Žiline. Slúžili ako elitné rušne voziace rýchliky na trati z Prahy do Košíc a medzinárodné vlaky z Prahy do Kutnej Hory, kde ích odovzdávali rušňom na striedavý prúd, ktoré je odvážali ďalej smerom na Bratislavu a Budapešť. Vozili aj osobné vlaky v okolí Prahy a Ústí nad Labem. K strate elitných výkonov došlo po roku 1978, kedy boli dodané nové stroje radu 150, ktoré je na trati do Ostravy a Košíc z väčšej časti nahradili. Skutočné obmedzenie ich prevádzky však priniesli dodávky rušňov radov 162 a 163 v rokoch 1984-1991. Rušne potom boli presunuté na menej významné výkony a do prevádzkovej zálohy za iné rady. V obvode pražského železničného uzla vozili nákladné vlaky medzi stanicami. Celé 90. roky zabezpečovali staničné zálohy v Prahe hlavnom nádraží, odkiaľ odvážali prázdne súpravy vlakov do odstavného nádražia juh. Poslednými pravidelnými výkony na rýchlikoch boli vlaky na trati Praha - Hradec Králové v rámci svojho pôsobenia v hradeckom depe v 90. rokoch. Neskôr sa ešte vyskytovali na osobných vlakoch z Prahy do Benešova u Prahy. V posledných rokoch bola väčšina prevádzkových strojov presunutá do Olomouca, kde vozili osobné vlaky na trati Olomouc - Nezamyslice.

V roku 2009 bolo päť neprevádzkových rušňov tejto rady pochádzajúcich od Českých dráh prepravený do Poľska, kde čakajú na ďalšie využitie.[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 141

• Rušeň radu 141 v atlase lokomotív
• Rušeň radu 141 na stránkach zameraných na prototypy a unikátne stroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 141 na českej Wikipédii.