Elektrický rušeň 363.5

Viacsystémový elektrický rušeň radu 363.5 vznikol rekonštrukciou jednosmerných rušňov radu 163. Prvý stroj bol svojmu objednávateľovi ČD Cargo odovzdaný po rekonštrukcii v Pars nova v Šumperku dňa 24. mája 2011.

Elektrický rušeň radu 363.5

Rušeň 363.517 ČD Cargo v stanici Ostrava-Bartovice
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť120 km/h
Trvalý výkon3 700 kW
Napájacie sústavy3 kV DC/25 kV 50 Hz AC
Regulácia výkonupulzná tyristorová
Trakčný motorŠkoda AL 4562 FiR (4×)
Výkon trakčného motora925 kW
Prenos krútiaceho momentukĺbová spojka
Usporiadanie pojazduBo´ Bo´
Maximálna ťažná sila120 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť88 t
Adhézna hmotnosť88 t
Dĺžka cez nárazníky16 800 mm
Šírka2 940 mm
Výška4 640 mm
Priemer kolies1 250 mm
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
RekonštrukciaPars nova
PrevádzkovateľČD Cargo
Rok výroby1984 – 1986
Rok rekonštrukcie2011 – 2013
Počet vyrobených kusov30
V prevádzke v období2011 – súčasnosť
Továrenské označenieŠkoda 71Em

Technické riešenie

Hlavný zmysel rekonštrukcie spočíva v modernizácii stroja, dosadením nových trakčných meničov, viacčlenného riadenia a umožnenie jeho prevádzky aj na tratiach so striedavým napätím 25 kV, 50 Hz, ktoré sa nachádza v južnej časti Česka. Životnosť rušňov tým bola predĺžená najmenej o 20 rokov. Zvonku rušne tohto radu, sa dajú zreteľne rozlíšiť od ostatných rušňov II. generácie Škoda, podľa zaslepených bočných okrúhlych okien a detailov na streche.

Vznik

O vykonaní rekonštrukcie strojov rady 163 na radu 363.5 sa rozhodlo v roku 2008 a zákazku získala firma Škoda Transportation v spolupráci s dcérskou firmou Pars nova. Prvé rušne 163.031 a 163.004 (novo 363.501 a 363.502) boli k modernizácii pristavené na začiatku roka 2010 a do roku 2012 bolo postupne prestavané všetkých tridsať strojov pôvodnej rady 163, ktorá týmto u ČD Cargo zanikla a v prevádzke tak zostali iba rekonštruované rušňe. V roku 2015 si však ČD Cargo od osobnej divízie prenajalo niekoľko rušňov radu 163 (výmenou za stroje radu 363) a uvažuje aj o ich odkúpení.[1]

Prevádzka

Všetky stroje sú zatiaľ pridelené SOKV České Budějovice. Ich akčný rádius je v podstate po celom Česku, na severe zachádzajú až do Děčína, odkiaľ vedú kontajnerové vlaky na Slovensko (prípadne ešte ďalej), vyskytujú sa aj v Plzni, Brne aj na severnej Morave. Hoci prioritným poslaním viacsystémových rušňov je doprava vlakov cez stykové územie trakčných sietí, rad 363.5 je používaný aj na iných výkonoch, vrátane dopravy uhoľných vlakov z Mosteckej panvy alebo miestnych výkonov na Ostravsku. Vo dvojiciach (spojené na kábel viacčlenného riadenia) potom dopravujú ťažké vlaky na skloňovo náročnejších tratiach, napr. Beroun – Plzeň – Cheb, Chomutov – Cheb, Praha – České Budějovice a i.

Po úspešnom schvaľovacom procese sú tieto rušne od marca 2013 pravidelne prevádzkované aj na území Slovenska a Maďarska. Bez prepriahania tak ťahajú rudné vlaky z chorvátsko-maďarskej pohraničnej stanice Gyékényes do českých staníc Ostrava–Bartovice a Petrovice u Karviné.[2] S kontajnerovými vlakmi tiež premávajú na terminál v Haniske pri Košiciach. Najnovšie sa tiež rad 363.5 začal objavovať až v Rumunsku, a to v pohraničnej stanici Curtici.

Galéria
  • Nákladný vlak vedený rušňom 363.501 vo stanici Praha–Hostivař
  • Rušne radu 363.5 sú často prevádzkované vo dvojiciach
  • Stanovisko rušňovodiča
  • Strojovňa

Referencie
  1. ŠTEFEK, Petr. ČD Cargo opět provozuje lokomotivy řady 163. Stránky přátel železnic, október 2015. Dostupné online [cit. 2015-12-08]. (po česky)
  2. ŠTEFEK, Petr. Přepravu železné rudy z Bosny opět zajišťuje ČD Cargo. Stránky přátel železnic, marec 2013. Dostupné online [cit. 2015-12-08]. (po česky)

Iný projekt

Externé odkazy
  • BERAN, Vojtěch. ČD Cargo převzalo první modernizované lokomotivy řady 363.5. ŽelPage. Dostupné online [cit. 2015-12-08]. (po česky)
  • První dvě lokomotivy 363.5 předány. objektivem.net, 2011-05-24. Dostupné online [cit. 2015-12-08]. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 363.5 na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.