Elektrický rušeň 111

Po úspechu s prevádzkou starších posunovacích rušňov radu 110 bol objednaný nový podobný rušeň, ktorého technická úroveň by však zohľadňovala rýchly pokrok v oblasti polovodičov. Koncepcia nového rušňa bola najprv v roku 1979 vyskúšaná rekonštrukciou jedného stroja radu 110, ktorý bol predtým poškodený požiarom. Skúšobný rušeň vykazoval úsporu elektriny až 50% oproti rušňom s odporovou reguláciou výkonu. Tento rušeň bol neskôr označený ako rad 112. Po tejto skúške bola s určitými úpravami začatá výroba sériových strojov radu 111.

Rušeň je kapotovaný so stredovým vežovitým stanovišťom rušňovodiča. Okolo znížených predstaviek je ochodza pre údržbu a posunovača. Nápravy na dvoch dvojnápravových podvozkoch sú poháňané štyrmi elektromotormi. Elektrinu rušeň odoberá pomocou polopantografu na streche stanovišta rušňovodiča. Regulácia výkonu je pulzná, prebieha pomocou výkonových diód a tyristorov.

Rušne boli odpočiatku svojej činnosti sústredené v depách v Česku: Ústí nad Labem, Praha, Česká Třebová a Ostrava. Okrem posunu sa uplatňujú aj v traťovej službe. Okrem jazdy v čele manipulačných vlakov jazdia aj s osobnými vlakmi napr. na trati Ústí nad Orlicí - Lichkov.

• Elektrický rušeň 110
• Elektrický rušeň 114.5
• Elektrický rušeň 210

• Atlas lokomotív: Rušeň radu 111
• Elektrický rušeň radu 111 na stránkach zameraných na prototypovej a unikátne stroje, dobové fotografie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 111

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 111 na českej Wikipédii.