Elektrický rušeň 121

Elektrický rušeň 121 (predtým E 469.1) je rušeň pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV určený pre nákladnú dopravu. Vyrábala ho plzenská firma Škoda (továrenské označenie Škoda 43E), vtedy nazývaná Závody V. I. Lenina, v rokoch 1960 – 1961. Patrí k československých elektrickým rušňom tzv. I. generácie.

Elektrický rušeň radu 121
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť90 km/h
Trvalý výkon2 032 kW
Napájacie sústavy3 kV js
Usporiadanie pojazduBo' Bo'
Maximálna ťažná sila234 kN
Rozchod1 435 mm
Hmotnosť88 t
Dĺžka cez nárazníky16 140 mm
Priemer kolies1 050 mm
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
Prevádzkovateľ(ČSD, ŽSR), ČD, ČD Cargo, Unipetrol Doprava, CTL Logistics
Rok výroby1960, 1961
Počet vyrobených kusov85
V prevádzke v období1960 - súčasnosť
Staré označenie ČSDE 469.1
Továrenské označenieŠkoda 43E

Vývoj

Rušeň 121.085 so zaujímavými laminátovými čelami, ktorý mal ako jediný vo svojej rade, poškodený po nehode na priecestí vo Všetatech v decembri 1997, opravy sa už nedočkal a bol zošrotovaný.

Na prelome 50. a 60. rokov sa ukázalo, že vtedy presadzovaná koncepcia univerzálneho elektrického rušňa, určeného pre prevádzku rýchlikov, osobných i nákladných vlakov u vtedy už existujúcich radov 140 a 141 (podľa dnešného značenia, vtedy E 499.0 a E 499.1) úplne zlyháva. Tieto rušne sa ukázali vhodnejšie pre ťahanie rýchlikov a osobných vlakov, pretože ich prevod umožňujúci maximálnu rýchlosť 120 km/h neumožňuje dostatočnú ťažnú silu pre ťažšie nákladné vlaky. Preto bol rušeň E 499.157 vybavený prevodom pre maximálnu rýchlosť 90 km/h s cieľom zvýšiť ťažnú silu. Po určitej skúsenosti s týmto strojom bola potom vyvinutá a vyrobená nová rada označená ako E 469.1, dnes 121, ktorá je do značnej miery s predchádzajúcou 141 zhodná.

Konštrukcia

Elektrický rušeň ET05-R008 v majetku dopravcu CTL Rail. Pôvodne pochádza zo Slovenska.

U rady 121 je použitá oceľová skriňa s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča, do ktorých je vstup zvonku vždy dverami z ľavej strany. Medzi stanovišťami sa nachádza strojovňa so štyrmi bočnými oknami na každej strane. Pohon zabezpečujú štyri trakčné motory, pre každú nápravu jeden. Z výroby boli rušne osadzované systémom kontroly bdelosti rušňovodiča s pedálom, ktorý musel byť každých asi 80 sekúnd zošliapnutý, inak došlo k zastaveniu vlaku. Tento systém sa v prevádzke ukázal ako nespoľahlivý a bol preto čoskoro nahradený systémom LVZ III s prenosom svetelných návestí na stanovište rušňovodiča.

Prevádzka

Stroj 121.006 so značne skorodovanou rušňovou skriňou. Takýto stav je dnes typický.

Rušne boli dodané do rušňových dep Ústí nad Labem, Praha stred, Česká Třebová, Ostrava, Žilina, Spišská Nová Ves a Košice. České stroje potom boli skoro všetky sústredené do Ústí nad Labem, ale slovenské až do konca svojej prevádzky doslúžili v depách Žilina a Košice. V severných Čechách sa podieľali predovšetkým na doprave hnedého uhlia na novo elektrifikovaných tratiach. Z Ústí zachádzali až do Českej Třebovej, Opatovic nad Labem, Kutnej Hory, neskôr aj do Prahy po tratiach, ktoré boli elektrifikované od 70.rokov.

V roku 2008 bola väčšia časť českých strojov buď mimo prevádzky, alebo dokonca zošrotované. Posledných šesť strojov slúžilo v spoločnosti ČD Cargo, SOKV Ústí nad Labem.[1] Nie sú však turnusovo nasadzované, ale slúžia ako záložné a vyrážajú v prípade poruchy niektorých z novších rušňov, predovšetkým radov 122, 123. Ich technický stav je už väčšinou zlý.

Rušne prevádzkované pôvodne slovenským štátnym dopravcom ŽSR boli odpredané súkromnému dopravcovi CTL Logistics v Poľsku, ktorý ich ďalej prevádzkuje vo vlastnej farebnej schéme.

Externé odkazy

Referencie

  1. Dislokacia hnacích vozidel ČD Cargo

Iný projekt

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 121 na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.