Břeclav

Na území dnešného mesta je niekoľko lokalít, ktoré boli osídlené už v praveku a medzi najvýznamnejšie patrí veľkomoravské hradisko Pohansko (v lesoch juhovýchodne od mesta).

Pravdepodobne v 1. polovici 11. storočí založil knieža Břetislav I. pohraničný hrad, ktorý bol po ňom pomenovaný – odtiaľ názov Břeclav. Nové centrum sa stalo jedným z najdôležitejších správnych centier Moravy. V 13. storočí bola na hrade vybudovaná kamenná veža. V nepokojnom 15. storočí tu sídlila husitská posádka a do podhradia sa presťahovali obyvatelia neďalekého zničeného mesta. Na mieste dnešného centra si založili nové mestečko, nazvané Nová Břeclav – pôvodná lokalita je dodnes označovaná ako Stará Břeclav.

V 16. storočí získali hrad i mesto Žerotínovci, ktorí pevnosť prebudovali na renesančný zámok. Od roku 1638 boli majiteľmi panstva Lichtenštajnovci, ktorým patrili i blízke Valtice a Lednice. Počas vojen s Osmanskou ríšou a nasledujúcej tridsaťročnej vojny bola Stará i Nová Břeclav takmer zničené. V rámci rozsiahlych stavebných a krajinárskych úprav vznikol tzv. Lednicko-valtický areál a břeclavský zámok bol prestavaný v romantickom štýle.

Významným medzníkom v rozvoji mesta bola výstavba Severnej dráhy cisára Ferdinanda, ktorá 6. júna 1839 spojila mesto s hlavným mestom Viedeň. Po vybudovaní trate do Brna v roku 1841 sa stal Břeclav prvý železničný uzol v Rakúsko-Uhorsku. Neskôr pribudlo spojenie na Bratislavu, čím ešte viac stúpol dopravný význam mesta.

Prístupnosť spustila rozvoj mesta a vznik cukrovaru, píly, chemickej továrne a tehelne v Poštornej. Roku 1850 sa Břeclav stal sídlom súdneho okresu a v októbri 1872 bol povýšený na mesto. Pripojením Valticka (1920) sa stali súčasťou Česko–Slovenska tiež dolnorakúske obce Poštorná a Charvátská Nová Ves a dovtedy samostatné obce Stará Břeclav a Břeclav – židovská obec boli zlúčené s Břeclavom.

Podľa mníchovskej dohody bolo mesto so značným strategickým významom pripojené k Nemecku. V rámci správnych reforiem v roku 1949 sa stal Břeclav sídlom okresu. V rokoch 1974 a 1976 boli k mestu pripojené susedné obce Poštorná, Charvátská Nová Ves a Ladná (do 2006, kedy sa opäť osamostatnila). Od konca 80. rokov začal útlm priemyslu i v Břeclavi.

• Jan Skácel (* 1922), básnik a prozaik

• Andrychów, Poľsko
• Brezová pod Bradlom, Slovensko
• Nový Bor, Česko
• Šentjernej, Slovinsko
• Trnava, Slovensko
• Zwentendorf an der Donau, Rakúsko

1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Břeclav

• Oficiálna stránka

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Břeclav na českej Wikipédii.

		Mestá a obce okresu Břeclav (9+54)
Bavory • Boleradice • Borkovany • Bořetice • Brod nad Dyjí • Brumovice • Břeclav • Březí • Bulhary • Diváky • Dobré Pole • Dolní Dunajovice • Dolní Věstonice • Drnholec • Hlohovec • Horní Bojanovice • Horní Věstonice • Hrušky • Hustopeče • Jevišovka • Kašnice • Klentnice • Klobouky u Brna • Kobylí • Kostice • Krumvíř • Křepice • Kurdějov • Ladná • Lanžhot • Lednice • Mikulov • Milovice • Moravská Nová Ves • Moravský Žižkov • Morkůvky • Němčičky • Nikolčice • Novosedly • Nový Přerov • Pavlov • Perná • Podivín • Popice • Pouzdřany • Přítluky • Rakvice • Sedlec • Starovice • Starovičky • Strachotín • Šakvice • Šitbořice • Tvrdonice • Týnec • Uherčice • Valtice • Velké Bílovice • Velké Hostěrádky • Velké Němčice • Velké Pavlovice • Vrbice • Zaječí