Elektrická jednotka 471

City Elefant je obchodný názov pre elektrickú dvojpodlažnú jednotku skladajúcu sa z elektrického vozňa radu 471, vloženého vozňa radu 071 a riadiaceho vozňa radu 971 s vozňovými skriňami, zhotovenými z hliníkových zliatin. Je určená pre dopravu cestujúcich v mestských aglomeráciách na tratiach elektrifikovaných jednosmernou sústavou 3kV. Tieto jednotky sa v pražskej prímestskej doprave stávajú od roku 2000 postupne nástupcami elektrických jednotiek radov 451 a 452, resp. nie celkom vyhovujúcich prototypových jednotiek radu 470. Výrobcom jednotiek je konzorcium firiem ČKD Vagonka Ostrava a Škoda Plzeň.[3]

Elektrická jednotka radu 471

Jednotka 471.035 v Ostrave báňském nádraží VOK
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť140 km/h
Trvalý výkon2 000 kW
Viacnásobné riadenieÁno, možno spojiť až 12 jednotiek. V prevádzke bývajú spojené maximálne 4 jednotky.
Napájacie sústavy3 kV js
Regulácia výkonuIGBT tranzistory
Trakčný motorŠkoda ML 4144 K/6 (4×)
Výkon trakčného motora500 kW
Vykurovanie súpravyelektrické teplovzdušné
Usporiadanie pojazduBo'Bo'+2'2'+2'2
Trvalá ťažná sila99 kN
Maximálna ťažná sila180 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť155,4 t
Adhézna hmotnosť62,7 t
Dĺžka cez nárazníky79 200 mm
Výška4 635 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie310, z toho 1. trieda: 23
Celkový počet cestujúcich643
Vozňová trieda1. a 2.
Prístup pre imobilných cestujúcicháno
Výrobné údaje
VýrobcaČKD Vagonka
(teraz Škoda Vagonka)
Škoda Transportation
PrevádzkovateľČD
Rok výroby1997 – 2013[1][2]
Počet vyrobených kusov83[1][2]
V prevádzke v období2000 – súčasnosť
Interiér poschodia vloženého vozňa 071

Jednotke sa medzi zamestnancami železnice a železničnými fanúšikmi prezýva „ešus“ (označenie vzniklo recesistickou substitúciou za opisné označenie „trojdielna hliníková súprava“), prípadne „hliník“ alebo „ľadovec“ (podľa prevažne bieleho náteru prvých vyrobených jednotiek).[4] České dráhy 29. júna 2006 tieto jednotky pomenovali obchodným menom City Elefant na základe návrhu, ktorého autorom je Aleš Merc z Trutnova; súčasne začali byť dodávané v novom bielo-modro-červenom farebnom prevedení.[5][6] Nasledujúci náter je už bielo-modrý korporátný.

História

Jednotku začali v roku 1992 vyvíjať Moravskoslezskej Vagonke Studénka a AEG. Jednotky sú vývojovým pokračovaním radu 470, pričom sa zohľadnili mnohé skúsenosti z testovacej prevádzky staršieho typu. Roku 1994 bola k spolupráci pribraná Škoda Dopravní technika (dnes Škoda Transportation). Prvých päť jednotiek bolo dodaných Českým dráham na prelome rokov 2000/2001. Do januára 2005 bolo dodaných celkom 16 jednotiek v staršom prevedení a jeden vložený vozeň 071.008 navyše (471.002 bola dodaná ako dvouvňozová), do roku 2008 mali sa dodať ďalších 14 jednotiek. V roku 2006 podpísali České dráhy a ČKD Vagonka zmluvu o dodaní ďalších 30 jednotiek.[7] K polovici apríla 2007 prevádzkovali České dráhy 27 jednotiek, ku koncu roka 2008 bolo v stave ČD už 42 jednotiek, v septembri 2010 bolo v prevádzke 63 jednotiek,[8] v apríli 2011 spolu 70 jednotiek.[9] V decembri 2012 bolo v prevádzke ČD 81 jednotiek. Inventárne čísla dodávaných jednotiek tvorí vzostupnú sériu s výnimkou čísiel 027 – 030 dodaných mimo poradia. Jednotky od čísla 031 sú nakupované v rámci zmluvy z roku 2006. Na konci roka 2009 České dráhy podpísali ďalšiu zmluvu, na základe ktorej bude dodaný ďalších 15 jednotiek čísel 061 až 075. Dodávky budú prebiehať do konca roka 2011.[10] Z januára 2011 pochádza posledná zmluva na 8 jednotiek v celkovej hodnote 1,75 miliardy Kč s dodaním do jari 2013. štyri boli určené pre Moravskosliezsky kraj a štyri pre trať Praha – Benešov a boli zo 40% spolufinancované EÚ z regionálnych operačných programov.[11] Pre tento účel boli tiež opatrené reklamnými polepy.

Technický popis

Všetky vozne jednotky sú dvojpodlažné s nástupnou hranou na úrovni 550 mm nad temenom koľajnice (t. j. na úrovni nástupišťa). Dĺžka súpravy cez spriahadla je 79,2 metra, hmotnosť 155,4 ton. Skrine sú zvarené z profilov, vyrobených z hliníkových zliatin. Maximálna rýchlosť jednotky je 140 km/h a konštrukčná rýchlosť 160 km/h (jednotky radov 451 a 452 majú maximálnu rýchlosť 100 km/h). Formálne má jednotka 643 miest pre cestujúcich, z toho 310 k sedeniu (287 v druhej a 23 v prvej vozňovej triede). Oddiel prvej triedy sa nachádza v hornom podlaží elektrického vozňa, v ostatných vozňoch jednotky sú iba oddiely druhej triedy. Celá jednotka je vybavená klimatizáciou, hlásiacim a vizualizačným systémom INISS od spoločnosti CHAPS (medzi fanúšikmi informačných systémov známy tiež pod menom Andula), okná v oddieloch pre cestujúcich nie sú otváracie, od č.16 do č. 60 nie sú použité ani okná s klapkami pre núdzové vetranie. Krajné nástupné priestory jednotky sú vybavené zdvíhacími plošinami pre cestujúcich na invalidnom vozíku.[4]

Pojazd motorového vozňa jednotky je tvorený dvoma dvojnápravovými podvozkami s individuálnym pohonom náprav trojfázovými asynchrónnymi trakčnými motormi zapojenými do dvojitej hviezdy. Trakčné meniče sú realizované ako moduly IGBT s kvapalinovým chladením. Meniče sú osadené prvkami Eupec s maximálnym záverným napätím 3,3 kV.

Jednotky 029, 030 a od čísla 061 sú vybavené systémom premostenia záchrannej brzdy.[12]

Riadenie súpravy je možné v troch režimoch: Automatické vedenie vlaku, Automatická regulácia rýchlosti a manuálny režim. Riadiaci systém tiež dovoľuje ovládanie až štyroch (niekde je udávaných až dvanásť) spojených jednotiek z jedného stanovišťa.[13] V praxi je toto využívané predovšetkým pri doprave väčšieho počtu jednotiek naraz (napr. Pri jazdách z/do depa).

Plánovaná životnosť je udávaná najmenej 40 rokov.[14] Cena súpravy predstavovala v čase výroby asi 216 miliónov Kč (bez DPH).[15]

Odvodené typy

Česko

Uvažovalo sa tiež o možnosti odvodených dvojsystémových variantov vrátane diaľkovej verzie.[4] O stavebnicovom odvodzovaní ďalších jedno aj viacsystémových jednotiek s variantmi maximálnej rýchlosti 120, 140, 160 a 200 km/h a možnými variáciami usporiadania interiéru sa zmieňovali České dráhy aj v apríli 2007.[16] Po niekoľkých doobjednávkach bol celkový počet jednotiek stanovený na 83 a všetky zostali v pôvodnej jednosystémovej verzii.

Export
  • Rada 575 Litovských železníc (140 km/h, 25 kV~50 Hz)
  • Rada 671 ZSSK (160 km/h, 3 kV js, 25 kV~50 Hz)
  • Rada 675 Ukrajinských železníc (160 km/h, 3 kV js, 25 kV~50 Hz)
  • Rada 951 ZSSK (160 km/h, push-pull jednotka bez hnacieho elektrického vozňa)
  • Deutsche Bahn – DB Regio objednala 6 súprav (push-pull, 189 km/h) s rušňom Škoda 109E. Súpravy majú byť dodané v roku 2016.

Prevádzka a využitie

DKV Praha
Posledná vyrobená jednotka – 471.083

Väčšinu dodaných súprav prevádzkuje DKV Praha, prevádzková jednotka Odstavné nádraží Praha-jih (Praha ONJ). Nasadené sú v prímestskej doprave na všetkých elektrifikovaných tratiach v okolí hlavného mesta (do Kolína, Nymburku, Kralup nad Vltavou, Berouna a Benešova) na linkách systému Esko. Na najvyťaženejších spojoch sa uplatňujú aj dvojica spojených jednotiek pomocou viacnásobného riadenia. Medzi doplnkové výkony patria osobné vlaky na trase Kolín – Pardubice – Česká Třebová, prípadne až do Letohradu. Skúšobne vycestovala dvojica spojených jednotiek rady 471 tiež na rýchlikovom spoji medzi Prahou a Moravskosliezskym krajom[17], čo sa stalo od roku 2013 i pravidlom. Medzi rokmi 2009 – 2012 boli cez víkendy prebytočné pražské jednotky využité k vedeniu zastávkových vlakov z Děčína do Mostu, po dodávkach jednotiek RegioPanter ale boli z tohto výkonu stiahnuté. Namiesto toho sa začali objavovať o víkendových dňoch na rýchlikoch Praha – Děčín, ktoré v pracovných dňoch jazdia ako klasické súpravy vedené rušňami radu 162.

DKV Olomouc

Dvanásť jednotiek prevádzkuje DKV Olomouc, a to v prevádzkovej jednotke Bohumín.[8] Do Bohumína sú zaradené jednotky inventárnych čísel 024, 025, 035 a 054 až 058 a 080 až 083. Od 10. decembra 2006 jazdia dve jednotky na tratiach Opava východ – Ostrava-Svinov a Ostrava-Svinov – Český Těšín. Prvé dve jednotky boli slávnostne pomenované Ostrava a Opava, tretia má meno Moravskoslezský kraj, štvrtá Bohumín, piata Havířov a šiesta Český Těšín.[14][18] Na Ostravsku České dráhy počítali s využitím najmenej 15 jednotiek.[14][19], neskôr bolo toto rozhodnutie prehodnotené a zostalo u týchto dvanástich kusov. Ťažiskovým výkonom sú osobné vlaky na dvoch chrbtových linkách: Mosty u Jablunkova – Karviná – Ostrava – Studénka (od roku 2015 niektoré spoje až k letisku Ostrava-Mošnov) a Český Těšín – Havířov – Ostrava – Opava. V pracovné dni je na posilových spojoch dopĺňajú staršie jednotky rady 460.

Nehoda v Ústí nad Labem

Dňa 28. júna 2010 došlo v Ústí nad Labem k nehode elektrickej jednotky s hnacím vozňom 471.005-9. Pri nehode zomrel rušňovodič.[20] Dôležitou okolnosťou pri nehode bola rýchlosť vlaku 108 km/h namiesto 50 km/h povolených v okamihu nehody kvôli výhybke postavené do odbočky.[20][21] Jednotka bola ťažko poškodená. Po oprave, pri ktorej bola vozňová skriňa riadiaceho vozňa 971.005 nahradená novo vyrobenou, bola vrátená do prevádzky.

Nehoda v Prahe-Libni

Neskoro večer dňa 23. augusta 2011 došlo v Prahe-Libni k zrážke osobného vlaku z Kolína do Prahy s posunovacím rušňom 742.330 dopravcu ČD Cargo.[22] Pri nehode boli zranení štyria ľudia – dvaja pracovníci a dvaja cestujúci. Celková škoda sa vyšplhala na 13 miliónov CZK, z toho šesť miliónov na hnacom vozni 471.003.[23]

Nehoda v Ostrave

Večer dňa 22.10. 2011 vykoľajila na Polaneckej spojke v oblasti Poodří jednotka 971 025 + 471 025. Pri nehode bol zranený rušňovodič a ďalších šesť cestujúcich. Príčinou nehody bola zlá viditeľnosť, rušňovodič prehliadol návestidlo stoj a pokračoval ďalej do stanice Ostrava Svinov. Na Odb. Odra vošiel na odvratnú kusú koľaj, kde pri rýchlosti cca 60 – 80 km/h vykoľajil. Keďže sa nehoda stala v ťažko prístupnom teréne, musela pre zranených cestujúcich prísť náhradná súprava.[24]

Nehoda v Poříčanoch

30. 12. 2014 – 971.074 + 362.161

Nehoda Praha Masarykovo nádraží

14. 7. 2015 – 471.040 (vyjdenie cez narážadlo do haly stanice)

Citáty

Biskup Lobkowicz 4. decembra 2009 požehnal v Ostrave novej jednotke modlitbou: „Ochraňuj všetkých, ktorí budú používať tieto vlakov.“[25]

Galéria
  • Jednotka radu 471 na stanici Praha-Smíchov. Variant pôvodného náteru – „ľadovec“.
  • Jednotka radu 471 v Srbsku. Variant pôvodného náteru.
  • Nová jednotka radu 471 odstavená na stanici Praha-Bubeneč. Náter „CityElefant“.
  • Jednotka „CityElefant“ s pohľadom na riadiaci voz na stanici Praha Masarykovo nádraží.
  • Jednotka „CityElefant“ s pohľadom na riadiaci voz na stanici Praha-Smíchov. Korporátny náter.
  • Vnútorná informačná tabuľa
  • Vonkajšia informačná tabuľa

Referencie
  1. ŠRÁMEK, Milan. Poslední jednotka 471 pro České dráhy [online]. Stránky přátel železnic, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online.
  2. Dráhy o víkendech omezí nenáviděné „koženky“. Na rychlíky nasadí Elefanty. iDNES.cz, 2013-03-17. Dostupné online [cit. 2016-06-21].
  3. Malý atlas lokomotív 2005. Praha : Gradis Bohemia, 2004. ISBN 978-80-902791-8-6. (po česky)
  4. Elektrická jednotka rady 471, Atlas lokomotív, David Švestka 2004 – 2006
  5. Ivan Skulina: Najmodernejšia budova stanice, historická pamiatka a City Elefant, Železničiar, týždenník Českých dráh, č. 27/2006, 7. 7. 2006
  6. Rad 471 = City Elefant, Klub dráhařů, odkaz prístupný len prihláseným užívateľom
  7. České dráhy nasadia do prevádzky ďalších 30 jednotiek CityElefant, 17. 4. 2007, Dopravné web, Miroslav výka podľa tlačovej správy ČD.
  8. Elektrické jednotky 471 v roku 2010, spz.logout.cz
  9. sedemdesiat CityElefant
  10. České dráhy kúpi ďalších 15 kusov jednotiek rady 471 CityElefant, ZelPage, 4.12.2009
  11. České dráhy objednali u Škoda Vagónka 8 poschodových vlakov pre Středočeský a Moravskoslezský kraj
  12. 471 bulletiny súhrn, Prell, http://843krnov.fscr.cz/, 28.9.2010
  13. Prímestská jednotka CityElefant, ŠKODA HOLDING as
  14. Miroslav Výka: Jednotka CityElefant v pravidelnej prevádzke do Opavy, Dopravné web, 12. 12. 2006
  15. , Zadanie verejnej zákazky na centrálnej adrese
  16. Irena Pospíšilová: o modernizácii železničných vozidiel, Železničiar, týždenník Českých dráh, rozhovor s námestníkom GR ČD pre osobnú dopravu Jiřím Kolářom o Koncepciu rozvoja vozňového parku vozňov osobnej dopravy – dodávky vozňov a modernizácia už existujúcich schválenej predstavenstvom 3. apríla 2007.
  17. Česká televízia, ČT24
  18. Ivan Skulina: CityElefant pre Moravu a Sliezsko, Železničiar, týždenník Českých dráh, č. 49 – 50 / 2007
  19. Pribudnú vlaky CityElefant, Radim Šlezingr, Moravskoslezský denník, Dopravné web, 14. 3. 2007
  20. TŘEČEK, Čeněk; JANOUŠEK, Artur. V Ústí vykolejil vlak. Jeden mrtvý a jedenáct zraněných [online]. iDnes.cz, 2010-06-28, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online. (po česky)
  21. VÁLKOVÁ, Hana. Strojvedoucí jel ve Vaňově 108 místo 50 km/h. Inspektoři prověřují brzdy [online]. iDnes.cz, 2010-06-28, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online.
  22. JAROŠ, Michal. Aktuálně: V Praze-Libni se srazily dva vlaky [online]. ŽelPage, 2011-08-23, rev. 2011-08-24, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online.
  23. BRANDEJSKÁ, Anna; ZELENÝ, Petr. V Libni se srazil osobní vlak s lokomotivou, škoda je 13 milionů [online]. iDNES.cz, 2011-08-23, rev. 2011-08-24, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  24. Záchranáři se ke zraněným nedostali, k sanitkám je převezl náhradní vlak. novinky.cz. Dostupné online [cit. 2016-06-21].
  25. Ivan Skulina: Biskup požehnal novým CityElefantům, in: Železničiar č. 49-50 / 2009, týždenník skupiny České dráhy, a. s., 17. decembra 2009

Iný projekt

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrická jednotka 471 na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.