Elektrický rušeň 209

Dôvodom vzniku tochto rušňa bola potreba výrobného závodu vyskúšať si nové technológie pred sériovou výrobou plánovaného radu 211. Aby sa nemusel vyrábať nový prototypový stroj, bol vybraný starší rušeň 210.001, ktorý bol nasadzovaný v Chebe na staničnej zálohe.

Rušeň bol kapotový, so štyrmi hnacími nápravami, ktoré poháňali štyri jednosmerné trakčné motory. Regulácia výkonu bola pulzná. Bol vybavený elektrodynamickú brzdou s rekuperáciou, ktorá umožňuje to, že pri brzdení motory fungujú ako dynama a vracajú vzniknutý elektrický prúd späť do siete, čo vedie k ďalším úsporám elektriny. Elektrina bola odoberaná jedným polopantografom na streche stredového vežovitého stanovišťa rušňovodiča. Pod kapotou staršieho rušňa rady 210 sa teda skrýval úplne nový stroj.

Po vykonaní skúšok na železničnom skúšobnom okruhu vo Velíne bol rušeň vrátený na svoje pôvodné pracovisko v Chebe, kde slúžil v staničnej zálohe až do roku 1996, kedy bol odstavený pre poruchy. Objavil sa aj v traťovej službe na trati do Vojtanov, a to aj v čele rýchlikov. Po odstavení už nebol znovu sprevádzkovaný z dôvodu značnej netypickej povahy. Výrobný podnik pôvodne počítal s jeho spätným odkúpením pre svoje múzeum, k tomu však nakoniec nedošlo a stroj bol v roku 1999 administratívne zrušený a v roku 2006 rozobraný. Treba podotknúť, že ešte pred administratívnym zrušením si na ňom podnik Škoda ešte vyskúšal niektoré konštrukčné celky, a ďalej je potrebné poznamenať, že na výrobu pôvodne plánovaného radu 211 nedošlo.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 209

• Rušeň radu 209 na stránkach zameraných na prototypové a unikátne stroje, podrobnejší popis a fotogaléria
• Rušne radov 210 a 209 v atlase lokomotív

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 209 na českej Wikipédii.