Elektrický rušeň 150

Elektrický rušeň 150 (predtým E 499.2, továrenské označenie Škoda 65E) je rušeň Českých dráh vyrobený firmou Škoda Plzeň v roku 1978). Má prezývku potkan alebo krysa (podľa tónu sirény), prípadne banán (podľa najčastejšieho žlto-zeleného náteru), alebo (pražská) dvojka (podľa pôvodného radového označenia, niekedy taktiež preto, že bola ako "číslo 2", v tieni starších a jednoduchších strojov rady 141). Rušeň s výkonom 4000 kW je určený pre vozenie ťažkých rýchlikov na jednosmernej napájacej sústave 3 kV.

Elektrický rušeň radu 150
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť140 km/h
Trvalý výkon4 000 kW
Napájacie sústavy3 kV js
Regulácia výkonuodporová
Trakčný motorŠkoda AL 4741 Flt (4×)
Výkon trakčného motora1 000 kW
Prenos krútiaceho momentuKĺbová spojka Škoda
Usporiadanie pojazduBo´ Bo´
Trvalá ťažná sila138,0 kN
Maximálna ťažná sila227,0 kN
Hmotnosť82,4 t
Adhézna hmotnosť82,4 t
Dĺžka cez nárazníky16 740 mm
Šírka2 940 mm
Výška4 640 mm
Priemer kolies1 250 mm
Typ brzdyelektrodynamická
samočinná tlaková
priamočinná
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
Prevádzkovateľ(ČSD), ČD
Rok výroby1978
Počet vyrobených kusov27
V prevádzke v období1978 – súčasnosť
Staré označenie ČSDE 499.2
Továrenské označenieŠkoda 65E

História

Rušeň bol objednaný ako náhrada za rušne radov 140 a 141, ktoré už svojim výkonom nevyhovovali pre vozenie ťažkých rýchlikov. Od rýchlosti cca 80 km/h tieto rušne neboli schopné dosahovať požadovaný výkon a preto bolo rozhodnuté skonštruovať rušeň, ktorý bude mať výkonovú charakteristiku, vhodnú pre vozenie rýchlikov, kde sa jazdí dlhšiu dobu na plný výkon a najvyššie šuntovacie stupne. Rušeň je odvodený od rušňa radu 350, oproti ktorému je vypustená časť pre prevádzku na striedavom systéme a sú vykonané ďalšie zmeny, napríklad dosadený vtedy revolučný systém ARR (Automatická regulácia rýchlosti, prvýkrát na elektrickom rušni v Česko-Slovensku), ktorý ale bol neskôr pri rekonštrukciách demontovaný. Rušne boli z výroby dodané do RD Praha stred, od októbra roku 2000 sú po zrušení depa na Masarykovom nádraží (predtým Praha stred) deponované v PJ Vršovice. V decembri 2013 bolo všetkých 13 strojov odvodenej série 151 po 35 rokoch presunutých do depa Bohumín. Práve rušňovodiči z tohoto depa boli v posledných rokoch najviac nasadzovaní na tieto vozidlá, no presunom sa malo v Prahe „uvoľniť miesto“ novo dodaným strojom radu 380.

Prevádzka

Rušne boli konštruované a vyrábané s cieľom zabezpečiť vozenie najdôležitejších rýchlikov a expresov na hlavnej trati Praha - Olomouc - Ostrava - Žilina - Košice, s možnosťou jazdy aj cez Horní Lideč, a nahradiť tak vtedy už 20 rokov staré stroje radov 140 a 141. Istý čas, do začiatku deväťdesiatych rokov, zachádzali až do ukrajinského Čopu. Taktiež v minulosti jazdili do Opavy, Chomutova, Děčína, Hradca Králové alebo s posilňovacími osobnými vlakmi do Berouna. V grafikonoch 2011-13 nezachádzali do svojich tradičných východoslovenských destinácií, ako sú Košice alebo Bánovce nad Ondavou, nový GVD 2013/14 však priniesol ich opätovné nasadenie na pár R 442/443 "Šírava" bez prepriahania z Prahy až do Trebišova, v úseku Bohumín - Trebišov a späť vedené bohumínskymi rušňovodičmi. Dnes sú určené predovšetkým k ťahaniu najdôležitejších diaľkových vlakov, spájajúcich Prahu s východom Česka a Slovenskom. Denne sa objavujú na Ostravsku, s koncom GVD 2013/14 bola však ukončená ich prevádzka na trati cez Horní Lideč, čo súvisí s nasadením nových viacsystémových strojov rady 380 a plánovaným prepnutím v stanici Púchov na striedavý systém. Najďalej tak na tejto trati zachádzaju pomalšie stroje radu 150.2, a to na dvoch pároch rýchlikov do Vsetína. Na odbočku z Přerova do Starého Mesta u Uherského Hradišťa už taktiež zachádza len pomalší rad 150.2, a to na čele luhačovických rýchlikov. Z dôvodu poklesu potreby strojov na týchto tratiach tak začali opätovne pravidelne jazdiť na rýchlikoch do Chebu a Ústí nad Labem. Jediným osobným vlakom, kde môžete dnes tieto rušne stretnúť, je tak ranný Os 9903 z Prahy-Radotína do Prahy hl.n.

Z pôvodnej jednorazovej série 27 kusov ich je stále v prevádzke už len 25, stroje 150.017 a 151.018 (pôvodne E 499.2017 a E 499.2018) boli zničené pri nehodách (pozri nižšie).

Rekonštrukcia

Rušne boli z výroby dodané s maximálnou rýchlosťou a prevodom na 140 km/h. V tej dobe však na území Československa prakticky neexistovali trate, kde by mohli túto rýchlosť dosahovať. Tie sa vo väčšej miere začali budovať až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. V tej dobe sa však zmenili normy v časti požiadaviek na prevádzku touto rýchlosťou, preto bola maximálna rýchlosť rušňov administratívne obmedzená na 120 km/h.

V roku 1992 pristúpili ČSD k rekonštrukcii jedného z rušňov na rad 151, pri ktorej bol tiež zmenený prevodový pomer, aby mohli tieto stroje dosahovať rýchlosť 160 km/h. Takto bolo do roku 2002 rekonštruovaných celkom 13 strojov. Zvyšné rušne mali aj naďalej obmedzenú rýchlosť na 120 km/h. Tento stav sa zmenil až v roku 2007, kedy České dráhy pristúpili k postupnej úprave rušňov na rad 150.2, ktorej cieľom bolo zvýšenie maximálnej rýchlosti na 140 km/h. Dnes už žiaden rušeň radu 150 nemá obmedzenie na 120 km/h.[1]

Nehody

Pri železničnej nehode pri Spišskej Novej Vsi bol 29. januára 1981 zničený stroj E499.2017, keď rušňovodič, zrejme ovplyvnený alkoholom, nerešpektoval návesť stoj a zozadu narazil do nákladného vlaku. Vtedy takmer nový rušeň si tak zajazdil len 2,5 roka. Rušeň bol fyzicky zlikvidovaný v ŽOS Vrútky.

Dňa 8. augusta 2008 potom rušeň 151.018 v čele vlaku EC Comenius narazil v stanici Studénka v rýchlosti 90 km/h do spadnutej mostnej konštrukcie. Po odobratí využiteľných náhradných dielov pre ostatné stroje bol zrušený a až do roku 2011 stálo jeho torzo v DPOV Přerov, kde bol vrak v tom istom roku aj zošrotovaný. Kvôli zníženiu počtu rušňov radu 151 na 12 sa ČD rozhodli ich stav doplniť. K rekonštrukcii bol vybraný rušeň v najlepšom stave nachádzajúci sa 150.023. Ten je zároveň od roku 2010 v historickom retro nátere.

Galéria

Referencie

Iný projekt

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 150 na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.