Elektrický rušeň 230

Elektrický rušeň 230 (predtým S 489.0, továrenské označenie Škoda 47E) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo vtedajších závodoch V. I. Lenina (teraz Škoda Holding). Rušeň je prezývaný Laminátka alebo Lamino (podľa materiálu skrine).

Elektrický rušeň radu 230

Rušeň ČD Carga 230.045 v dielňach DPOV Přerov
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť110 km/h
Trvalý výkon3 080 kW
Napájacie sústavy25 kV~50 Hz
Regulácia výkonuspínanie odbočiek transformátoru
Trakčný motorŠkoda 5 AL 4446 iP (4×)
Výkon trakčného motora770 kW
Prenos krútiaceho momentuKĺbová spojka Škoda
Usporiadanie pojazduBo´ Bo´
Trvalá ťažná sila210 kN
Maximálna ťažná sila320 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť85 t
Adhézna hmotnosť85 t
Dĺžka cez nárazníky16 440 mm
Šírka3 020 mm
Výška4 650 mm
Priemer kolies1 250 mm
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
Prevádzkovateľ(ČSD, ČD), ČD Cargo
Rok výroby1966 - 1967
Počet vyrobených kusov110
V prevádzke v období1966 - súčasnosť

História

Rušeň bol sériovo vyrábaný v rokoch 1966 a 1967, pre vtedajšie ČSD, celkovo bolo vyrobených 110 kusov. Ako materiál pre výrobu rušňovej skrine bol použitý sklolaminát. Umožnilo to vytvoriť pomerne neobvyklý dizajn, ktorého autorom je český dizajnér Otakar Diblík. Po rozdelení Česko-Slovenska pripadli všetky rušne tohto radu Českým dráham. K 1. decembru 2007 prešla väčšina v tej dobe existujúcich rušňov radu 230 do novovzniknutej spoločnosti ČD Cargo. Zvyšných 5 rušňov zostalo v majetku ČD a sú určené na zošrotovanie.[1] Po prevode do spoločnosti ČD Cargo bolo u veľkej časti strojov sprevádzkované mnohočlenné riadenie a rušne jazdia vo dvojiciach. V auguste 2008 vypísalo ČD Cargo výberové konanie na opravu siedmich z ôsmich zrušených rušňov radu 230, ktorého víťazom sa stala spoločnosť Pars Nova. V decembri 2008 potom boli stroje pristavené do opravy.

Konštrukčne takmer zhodné rušne továrenského označenia Škoda 46E boli tiež v rokoch 1965 až 1970 dodávané bulharským železniciam BDŽ (séria 42).[2]

Technika

Rušeň má zváraný oceľový rám, na ktorom je postavená sklolaminátová skriňa. Vedenie náprav je ojničkové, neobvykle je riešené zavesenie, kedy primárne vypruženie tvoria vinuté pružiny, sekundárne je potom prevedené listovými pružinami. Regulácia výkonu je vykonávaná spínaním odbočiek transformátora.

Prevádzka

Rušne boli dodávané do rušňových dep Jihlava, Brno-Maloměřice, Plzeň a Bratislava. V roku 1982 boli všetky stroje tohto radu sústredené v depe Brno-Maloměřice. V roku 1995 boli niektoré presunuté do DKV Jihlava, s jeho zánikom v roku 1997 prešli pod DKV České Budějovice, odkiaľ sa v roku 2004 vrátili späť do Brna. Po oddelení nákladnej dopravy do spoločnosti ČD Cargo prešli tieto stroje pod SOKV České Budějovice.

Aj pred rozdelením Českých dráh bolo hlavné pôsobisko tejto rady v nákladnej doprave, ale časť rušňov bola turnusována aj v osobnej doprave. Po rozdelení sa v osobnej doprave vyskytujú iba sporadicky ako výpomoc v prípade neschopnosti iného hnacieho stroja alebo vysokého správkového stavu radu 242.

Historické rušne

  • 230.001 (České dráhy)

Referencie

  1. VACEK, Dušan; ŽATECKÝ, Jaromír. Lokomotivní řada 230 (S 489.0) ČSD/ČD [online]. spz.logout.cz, 2007, [cit. 2014-12-21]. Dostupné online. (po česky)
  2. ŠRÁMEK, Milan. Elektrické lokomotivy bulharských drah BDŽ [online]. spz.logout.cz, [cit. 2014-12-21]. Dostupné online. (po česky)

Iný projekt

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 230 na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.