Elektrický rušeň 230
Elektrický rušeň 230 (predtým S 489.0, továrenské označenie Škoda 47E) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo vtedajších závodoch V. I. Lenina (teraz Škoda Holding). Rušeň je prezývaný Laminátka alebo Lamino (podľa materiálu skrine).
| Elektrický rušeň radu 230 | |
 Rušeň ČD Carga 230.045 v dielňach DPOV Přerov | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 110 km/h |
| Trvalý výkon | 3 080 kW |
| Napájacie sústavy | 25 kV~50 Hz |
| Regulácia výkonu | spínanie odbočiek transformátoru |
| Trakčný motor | Škoda 5 AL 4446 iP (4×) |
| Výkon trakčného motora | 770 kW |
| Prenos krútiaceho momentu | Kĺbová spojka Škoda |
| Usporiadanie pojazdu | Bo´ Bo´ |
| Trvalá ťažná sila | 210 kN |
| Maximálna ťažná sila | 320 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
| Hmotnosť | 85 t |
| Adhézna hmotnosť | 85 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 16 440 mm |
| Šírka | 3 020 mm |
| Výška | 4 650 mm |
| Priemer kolies | 1 250 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ČD), ČD Cargo |
| Rok výroby | 1966 - 1967 |
| Počet vyrobených kusov | 110 |
| V prevádzke v období | 1966 - súčasnosť |
História
Rušeň bol sériovo vyrábaný v rokoch 1966 a 1967, pre vtedajšie ČSD, celkovo bolo vyrobených 110 kusov. Ako materiál pre výrobu rušňovej skrine bol použitý sklolaminát. Umožnilo to vytvoriť pomerne neobvyklý dizajn, ktorého autorom je český dizajnér Otakar Diblík. Po rozdelení Česko-Slovenska pripadli všetky rušne tohto radu Českým dráham. K 1. decembru 2007 prešla väčšina v tej dobe existujúcich rušňov radu 230 do novovzniknutej spoločnosti ČD Cargo. Zvyšných 5 rušňov zostalo v majetku ČD a sú určené na zošrotovanie.[1] Po prevode do spoločnosti ČD Cargo bolo u veľkej časti strojov sprevádzkované mnohočlenné riadenie a rušne jazdia vo dvojiciach. V auguste 2008 vypísalo ČD Cargo výberové konanie na opravu siedmich z ôsmich zrušených rušňov radu 230, ktorého víťazom sa stala spoločnosť Pars Nova. V decembri 2008 potom boli stroje pristavené do opravy.
Konštrukčne takmer zhodné rušne továrenského označenia Škoda 46E boli tiež v rokoch 1965 až 1970 dodávané bulharským železniciam BDŽ (séria 42).[2]
Technika
Rušeň má zváraný oceľový rám, na ktorom je postavená sklolaminátová skriňa. Vedenie náprav je ojničkové, neobvykle je riešené zavesenie, kedy primárne vypruženie tvoria vinuté pružiny, sekundárne je potom prevedené listovými pružinami. Regulácia výkonu je vykonávaná spínaním odbočiek transformátora.
Prevádzka
Rušne boli dodávané do rušňových dep Jihlava, Brno-Maloměřice, Plzeň a Bratislava. V roku 1982 boli všetky stroje tohto radu sústredené v depe Brno-Maloměřice. V roku 1995 boli niektoré presunuté do DKV Jihlava, s jeho zánikom v roku 1997 prešli pod DKV České Budějovice, odkiaľ sa v roku 2004 vrátili späť do Brna. Po oddelení nákladnej dopravy do spoločnosti ČD Cargo prešli tieto stroje pod SOKV České Budějovice.
Aj pred rozdelením Českých dráh bolo hlavné pôsobisko tejto rady v nákladnej doprave, ale časť rušňov bola turnusována aj v osobnej doprave. Po rozdelení sa v osobnej doprave vyskytujú iba sporadicky ako výpomoc v prípade neschopnosti iného hnacieho stroja alebo vysokého správkového stavu radu 242.
Historické rušne
- 230.001 (České dráhy)
Referencie
- VACEK, Dušan; ŽATECKÝ, Jaromír. Lokomotivní řada 230 (S 489.0) ČSD/ČD [online]. spz.logout.cz, 2007, [cit. 2014-12-21]. Dostupné online. (po česky)
- ŠRÁMEK, Milan. Elektrické lokomotivy bulharských drah BDŽ [online]. spz.logout.cz, [cit. 2014-12-21]. Dostupné online. (po česky)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 230 na českej Wikipédii.