Elektrický rušeň 169
Elektrický rušeň 169 (predtým E 499.5, továrenské označenie Škoda 85E) bol prototypový rušeň na jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV vyrobený v jedinom kuse firmou Škoda Plzeň v roku 1987. Mal sa stať základom novej, tzv. III. generácie elektrických rušňov Škoda, ktorých dodávky mali pokračovať plánovanou sériovou výrobou rušňov predbežne označených ako rad 170, ktorých výroba sa však už neuskutočnila.
Elektrický rušeň radu 169 | |
Prevádzkové parametre | |
---|---|
Maximálna rýchlosť | 120 km/h |
Trvalý výkon | 2 600 kW (pomalobežné podvozky) 3 200 kW (rýchlobežné podvozky) |
Napájacie sústavy | 3 kV js |
Regulácia výkonu | pulzná tyristorová (RCT) |
Trakčný motor | Škoda MD 4859 K/12 (4×) (pomalobežné podvozky) Škoda ML 4447 K/4 (4×) (rýchlobežné podvozky) |
Výkon trakčného motora | 650 kW (pomalobežné podvozky) 800 kW (rýchlobežné podvozky) |
Prenos krútiaceho momentu | priamy (pomalobežné podvozky) Kĺbová spojka Škoda (rýchlobežné podvozky) |
Usporiadanie pojazdu | Bo´ Bo´ |
Trvalá ťažná sila | 132 kN (pomalobežné podvozky) 179 kN (rýchlobežné podvozky) |
Maximálna ťažná sila | 221 kN (pomalobežné podvozky) 230 kN (rýchlobežné podvozky) |
Rozchod | 1 435 mm |
Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
Hmotnosť | 80,8 t (pomalobežné podvozky) 75 t (rýchlobežné podvozky) |
Adhézna hmotnosť | 80,8 t (pomalobežné podvozky) 75 t (rýchlobežné podvozky) |
Dĺžka cez nárazníky | 18 000 mm |
Šírka | 3 000 mm |
Výška | 4 550 mm |
Priemer kolies | 1 250 mm |
Výrobné údaje | |
Výrobca | Škoda Plzeň |
Prevádzkovateľ | (ČSD), ČD |
Rok výroby | 1987 |
Počet vyrobených kusov | 1 |
V prevádzke v období | 1987–199? |
Staré označenie ČSD | E 499.5 |
Továrenské označenie | Škoda 85E |
Počas svojej existencie si vyslúžil pre svoje motory prezývku „Asynchron“.
Konštrukcia
Rušeň je skriňového typu, s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča, medzi nimi sa nachádza strojovňa. Má dva dvojnápravové podvozky, ktoré boli vyvinuté už v roku 1985. Rušeň bol pôvodne vybavený pomalobežnými striedavými asynchrónnymi motormi, pre každú zo štyroch náprav jedným, tie boli neskôr zamenené za rýchlobežné. Motory sú napájané cez prúdový striedač. Okrem vzduchových brzdných systémov a ručnej brzdy má rušeň i elektrodynamickú brzdu, ktorá mala slúžiť v prevádzke ako hlavná.
Prevádzka
Rušeň nebol nikdy v majetku ČSD ani Českých dráh, bol týmto spoločnostiam iba prenajatý. V prevádzke bol skúšaný na tratiach Praha-Beroun a Praha – Lysá nad Labem – Kolín. Od roku 1991 bol ako prenajatý rušeň deponovaný v depe Nymburk, v roku 1994 bol výrobcom predaný firme Prvá správkárenská, ktorá ho do roku 1996 prenajímala Českým dráham. Rušeň bol od roku 1997 prenajatý firme ČMKS Holding, ktorá ho mala až do roku 2003 odstavený v Českej Třebovej. Odtiaľ bol prepravený späť do areálu firmy Škoda Plzeň, kde jeho komponenty boli využité pri vývoji radu 380.
Význam
Rad 169 sa mal stať základom novej koncepcie elektrických rušňov Škoda určených pre obnovu rušňového parku ČSD. Štátny dopravca by tak získal moderné rušne porovnateľné s inými strojmi svetovej produkcie, vrátane tých západných. Politické a ekonomické udalosti na prelome 80. a 90. rokov však ich vývoj zastavili. A tak prvým elektrickým rušňom dodaný Českým dráham od ich vzniku v roku 1993 je až rad 380.