Motorový rušeň 710

Zhruba v polovici päťdesiatych rokov došlo v Československu k rozhodnutiu vyskúšať pri motorových rušňoch okrem elektrického prenosu tiež prenos hydrodynamický. Vzhľadom na to že by bol vývoj príslušných komponentov príliš dlhý a zložitý, bola prerokovaná licencia na časti prevodoviek so švédskou firmou Svenska Rotor Maskiner. V spolupráci ČKD-SRM tak vzniklo niekoľko typov prevodoviek pre rôzne výkonnostné kategórie rušňov. Jednou z nich bola prevodovka H 350 Lr, určená pre pripravovaný trojnápravový rušeň pre ľahký posun. Pred sériovou výrobou rady T 334.0 (710) bolo toto konštrukčné riešenie overované na prototype označenom ako T 324.0 a vyrobenom v roku 1959. Jeho skúšky prebehli síce s problémami (najmä závady na motore), ale po úpravách požadovaných objednávateľom ČSD bola zahájená sériová výroba rušňov rady T 334.0. Samotný prototyp T 324.001 zostal osamotený a pre svoju netypickú povahu bol v depe Kolín odstavený už v roku 1974.

Rušeň T 334.019 (Rosnička) na pomníku u stanici v Kladne

Rušeň má kapotové usporiadanie s vežovou kabínou, umiestnenou v strede medzi oboma kapotami. V kabíne sú dve riadiace stanovištia rušňovodiča, každé pre jeden smer jazdy. Vstupné dvere do kabíny sú na oboch bokoch rušňa, umiestnené sú pod úrovňou okien. Pod prednou (dlhšou) kapotou je spaľovací motor, dynamoštartér, prevodovka a dva trojvalcové dvojstupňové kompresory typu W 115/80 (každý z nich nasaje 50 m³ vzduchu za hodinu a stlačí ho na 8 atm). Pod zadnou (kratšou) kapotou je umiestnená palivová nádrž a systém chladenia - teda bloky článkov chladiča a ventilátor chladenia.

Vznetový motor ČKD typu 12 V 170 DR má valce usporiadané do V, vŕtanie valcov 170 mm a zdvih piestov 190/197 mm (ojnice jednej rady sú pričapované k ojniciam druhej rady, preto je zdvih piesta na strane hlavnej a vedľajšej ojnice rozdielny, na kľukovom hriadeli je len šesť ojničných uložení). Atmosférický (neprepĺňaný) motor s priamym vstrekom paliva má zdvihový objem 52,6 l a menovitý výkon 300 kW pri 1 360 ot/min.

Hydrodynamická prevodovka H 350 Lr má dva meniče s automatickým ovládaním/radením; od rušňa T 334.025 bolo možné aj ručné radenie meničov prepínačom na pulte riadiaceho stanovišťa. V mechanickej časti je prevodovka vybavená reverzáciou (zmena smeru jazdy) a redukciou (pracuje v režime posun - max. 30 km/h alebo v traťovom režime - max. 60 km/h. Pri zmene smeru jazdy/reverzácii sa posúva príslušné ozubené koleso na hriadeli a jeho zuby, ktoré prenášajú hnacie sily nie sú v trvalom zábere, ale musia zapadnúť do zubov iného ozubeného kolesa, ktoré sa otáča opačným smerom. Toto riešenie je nevýhodné oproti riešeniu, v ktorom sú ozubené kolesá trvale v zábere a presúvajú sa len tzv. zubové spojky na hriadeli - tie sú odolné proti poškodeniu, ľahko sa spájajú a rozpájajú. Pretože pri posune rušeň veľmi často, opakovane mení smer jazdy, môže dôjsť - a v praxi dochádzalo - k problémom so zaradením smeru jazdy.

Rušeň má masívny rám, v ktorom sú umiestnené tri hnacie nápravy. Prvá náprava je odpružená listovou pružnicou, ďalšie dve sú okrem toho medzi sebou vzájomne prevahadlované. Kľukový hriadeľ motora je spojený s hriadeľom meničov v prevodovke a odtiaľ je potom výkon prenášaný kĺbovými hriadeľmi na trakčné prevodovky na jednotlivých nápravách. Náprava je brzdená jednostranne liatinovými brzdovými klátikmi.

V ČSD bola „Rosnička“, ako sa nazývala pre jej svetlozelený náter, nasadená na posun v depách, pri obsluhe vlečiek a na ľahkom staničnom posune. Na traťové služby boli používané najmä na pracovných a služobných vlakoch. Boli rozšírené na celom území Československa. Koncom 80. rokov boli z prevádzky odstavované a postupne rušené. Väčšina strojov rady 710 bola dodaná na vlečkové prevádzky v podnikoch, používali sa však aj na pracovných vlakoch firiem pracujúcich na údržbe tratí alebo ich elektrifikácii. Časť rušňov bola vyvezená do Maďarska a NDR. Niekoľko rušňov bolo v neskorších rokoch predaných do Srbska a jeden do Švédska.

Dnes je už väčšina rušňov zrušená a vyradená, len niekoľko rušňov prežilo na vlečkách priemyselných podnikov alebo na pracovných vlakoch, a ďalšie boli zachované ako historické (pozri zoznam). Hlavný rám a pojazd rušených rušňov bol využívaný pre prestavby na rad 711. Malý počet rušňov stále prežíva u ZSSK, ktorá ich nasadzuje na posuny po depách (napr. Bratislava Hlavná stanica) a prípadne ľahký staničný posun.

• 710.002 (Železničná spoločnosť Slovensko, v zbierke Múzejno-dokumentačného centra)
• 710.019 (České dráhy, vystavená na pomníku v ŽST. Kladno)
• 710.069 (Železničná spoločnosť Slovensko, vystavená na pomníku v RD Nové Zámky)
• 710.085 (České dráhy, depo Bohumín)
• 710.089 (KKlub přátel kolejových vozide)
• 710.090 (České dráhy, depo Valašské Meziříčí)
• 710.433 (Výtopna Jaroměř)
• 710.525 (Výtopna Zlíchov)
• 710.627 (Výtopna Zdice)
• 710.647 (Výtopna Zlíchov)
• 710.722 (KŽC Doprava)
• 710.793 (Výtopna Zdice)
• 710.794 (Výtopna Zdice)
• 710.866 (Kolej-klub, depo Turnov)
• 710.869 (Podblanický vědecko-technický klub železniční)
• 710.932 (Výtopna Zdice)
• 710.944 (Výtopna Zlíchov)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Motorový rušeň 710

• Lokomotíva radu 710 v atlase lokomotív
• Podrobnejší popis lokomotívy spolu s dobovými fotografiami
• Popis a fotografie prototypového stroje rady T 324.0
• Údaje o výrobe

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 710 na českej Wikipédii.