Motorový rušeň 770/771
Motorový rušeň radu 770 bola pod pôvodným označením T 669.0 dodávaná lokomotíva ČKD Praha a podnikom Strojárske a metalurgické závody Dubnica nad Váhom (SMZ) pre potreby Československých štátnych dráh a priemyselných podnikov v Československu. Prototyp bol vyrobený v roku 1963, sériová výroba prebiehala v rokoch 1967 až 1969. Dodatočne bolo potom ešte vyrobených 10 rušňov na široký rozchod opäť v ČKD, a to roku 1983.
| Motorový rušeň radu 770/771 | |
 Rušeň T 669.0001 v železničnom múzeu Lužná u Rakovníka | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 90 km/h |
| Motor | K 6 S 310 DR |
| Viacnásobné riadenie | áno |
| Prenos výkonu | elektrický jednosmerný |
| Objem paliva | nafta |
| Usporiadanie pojazdu | Co´Co´ |
| Maximálna ťažná sila | 280 kN |
| Rozchod | 1435 mm (T669.0) 1520 mm (T 669.51, 55) |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 80 m |
| Hmotnosť | 114,6 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 17 220 / 17 240 mm |
| Šírka | 4 000 mm |
| Výška | 4 637 mm |
| Priemer kolies | 1 050 mm |
| Typ brzdy | ručná brzda, samočinná tlaková brzda, priamočinná brzda |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | ČKD Praha, SMZ Dubnica |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ČD, ČD Cargo, ŽSR), ZSSKC, súkromní dopravcovia |
| Rok výroby | 1963 - 1972 |
| V prevádzke v období | 1963 - súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | T669.0 / T669.1 |
| Továrenské označenie | 1435 Co´ Co´ 993 kW |
Vývoj a výroba
Impulzom pre vývoj a výrobu rušňov nového radu T669.0 (770) sa stala citeľná absencia výkonných motorových lokomotív určených pre ťažkú posunovaciu službu, pre ktorú nemali lokomotívy T435.0 (720) a T 458.1 (721) postačujúci výkon. Tri prototypy novej rušňovej rady T669.0 boli vyrobené v roku 1963 - jedna lokomotíva bola normálnerozchodná a dve širokorozchodné pre rozchod 1 520 mm, vybavené centrálnym spriahadlom. Sériová výroba prebiehala v rokoch 1967 až 1969 v závodoch ČKD Praha a SMZ Dubnica nad Váhom. Roku 1968 bola v SMZ Dubnica vykonaná skúšobná rekonštrukcia uloženia skrine na rámoch podvozkov. Takto rekonštruovaná lokomotíva sa stala prototypom novej rady T 669.1 (771), sériovo vyrábanej v rokoch 1969 až 1972. V rovnakom závode boli tiež novo vyrábané širokorozchodné verzie týchto rušňov, značené ako T 669.5 (dnes 770.8) a T 669.51 (771.8). Rušne týchto sérií sú počtom cca 8 000 kusov dosiaľ najpočetnejšou sériou rušňov, vyrobených na území vtedajšieho Československa. Rušne sa totiž dodávali aj pre ZSSR, Poľsko, Albánsko, Irak, Sýriu a Indiu.[1]
Prevádzka
Rušne radov 770 a 771 sú určené pre ťažké staničné posuny a nákladné preťahy. Ich širokorozchodné verzie pre ČSD boli určené pre východoslovenské prekladiská. V dnešnej dobe ČD rušne radu 770 rušia a predávajú ich do šrotu a priemyslu. Dôvodom je ich značná hmotnosť a trojnápravové podvozky so značnými deformačnými účinkami na trať.[1]
Mechanická časť
Rušeň je koncipovaný ako kapotovaný, s dlhšou prednou a kratšou zadnou kapotou, medzi ktorými sa nachádza kabína rušňovodiča s dvoma diagonálne umiestnenými riadiacimi pultami. Po obvode zúžených kapôt sú ochodze so zapustenými schodíkmi, zľahčujúce prácu posunovačom a umožňujúce jednoduchý prístup k strojom v predstavkoch. Kabína rušňovodiča je prístupná čelnými dverami zo spomínaných ochodzov. Rám lokomotívy je ôsmimi záveskami zavesený na dvoch trojnápravových podvozkoch (Co´Co´). U novšieho radu 771 sú tieto závesky doplnené vahadlami, pôsobiacimi na prítlačné valce. Touto zmenou sa dosiahlo zlepšenie adhéznych vlastností. Dvojkolesia sú v podvozku vedené kývnymi ramenami. Ich vypruženie je vykonávané skrutkovými pružinami s paralelnými kvapalinovými tlmičmi. Otočné čapy sú zabudované pevne v hlavnom ráme rušňa. V každom podvozku sú uložené tri trakčné motory s tlapovými ložiskami. V prednom dlhom predstavku je umiestnený spaľovací motor, trakčný generátor, chladiče, ventilátory a pomocné stroje poháňané spaľovacím motorom prostredníctvom hydraulickej prevodovky. V zadnej kapote sa nachádzajú akumulátory a nádrž na piesok. Spaľovací motor je preplňovaný naftový pomalobežný šesťvalec s priamym vstrekovaním paliva, vodným chladením a ventilovým rozvodom OHV. Tento agregát poháňa trakčný generátor, napájajúci trakčné motory. Rušeň je vybavený ručnou brzdou, samočinnou tlakovou a priamočinnou brzdou. Ručná brzda pôsobí na jedno priľahlé dvojkolesie. Samočinná tlaková brzda je riadená dvoma brzdičmi DAKO BS2, priamočinnú brzdu riadia dva brzdiče DAKO BP. Vzduch stláča hydraulicky poháňaný kompresor K 2 Lok-1, dodávajúci tlakový vzduch do štyroch hlavných vzduchojemov s celkovou kapacitou 1 m3 (p = 9 bar) a dvoch pomocných vzduchojemov s objemom celkom 220 dm3. Rušeň má dva brzdové rozvádzače DAKO GP. Osem brzdových valcov má priemer 8" (pmax = 4 bar). Všetkých šesť dvojkolesí je brzdených obojstrannou klátikovou brzdou. Zásoba piesku činí 800 kg.[1]
Elektrická časť
Trakčný generátor je jednosmerný stroj typu TD 802 B, ktorý napája šesť jednosmerných štvorpólových trakčných motorov TE 006. Na reguláciu výkonu spaľovacieho motora je určený združený regulátor, umožňujúci regulovať výkon v 8 stupňoch, radených polkruhovým riadiacim kontrolórom. Rušeň umožňuje riadenie dvoch spriahnutých lokomotív z jedného stanovišťa. Rušeň je vybavený sklzovou ochranou, ktorú zaisťujú sklzové relé. Zdrojom elektriny pre palubnú sieť je batéria NKS 150 s kapacitou 150 Ah, napájaná zo siete s napätím 110 V. Vlakový zabezpečovač je typu LS IV.[1]
Referencie
- MICHL, David Švestka, Zdeněk. Lokomotivní řady 770 (T 669.0), 771 (T 669.1) | Atlas Lokomotiv [online]. www.atlaslokomotiv.net, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online. (cz)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku neznámeho mena na neurčenej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).