Motorový vozeň 811 ZSSK
Motorové vozne radu 811 Železničnej spoločnosti Slovensko vznikli v rokoch 1996 až 1999 čiastočne ako modernizácie starších motorových vozňov 810 a prípojných vozňov 011, čiastočne ako novostavby v ŽOS Zvolen.
Motorový vozeň 811 ZSSK | |
Motorový vozeň 811 v Žiline | |
Prevádzkové parametre | |
---|---|
Maximálna rýchlosť | 80 km/h |
Motor | LIAZ M 1.2C ML 640 S |
Trvalý výkon | 237,5 kW |
Prenos výkonu | elektrický |
Usporiadanie pojazdu | Ao’ Ao’ |
Rozchod | 1435 mm |
Hmotnosť | 24 t |
Dĺžka cez nárazníky | 13970 mm |
Cestujúci a služby | |
Miest na sedenie | 50 |
Celkový počet cestujúcich | 91 |
Vozňová trieda | 2. |
Výrobné údaje | |
Výrobca | Depo Vrútky Depo Zvolen Vagónka Studénka reko: ŽOS Zvolen |
Prevádzkovateľ | ŽSR, ZSSK |
Rok výroby | 1975 – 1982, 1996 – 1997 reko: 1996 – 1999 |
Počet vyrobených kusov | 27 |
V prevádzke v období | 1996 – súčasnosť |
Konštrukcia
Vozňové skrine zostali zachované a boli opravené. Obidve čelá vozňa boli nahradené novými, ktoré mierne zväčšili kabínu rušňovodiča. Pôvodný motor bol nahradený novým od firmy LIAZ. Došlo k úprave podvozkov a osadeniu nových náprav, ktoré sú poháňané trakčnými motormi od firmy ČKD (prenos výkonu sa zmenil z hydromechanického na elektrický). Oproti vozňom 810 sú poháňané obe nápravy, čo zlepšilo adhézne schopnosti vozidla. Modernizovaný bol aj interiér: nové čalúnené sedadlá, determálne sklá, informačný systém.
Vývoj, výroba a prevádzka
Rad 811 bol prvou výraznou modernizáciou motorových vozňov 810. Po rozpade Česko-Slovenska mali ŽSR nedostatok motorových vozňov, a predovšetkým vozne radov 820 a 830 neboli v dobrom technickom stave. Preto sa rozhodli modernizovať niektoré nadbytočné prípojné vozne na motorové.
Prvé dva vozne, 811.001 a 002, vznikli v rokoch 1994 až 1996 prestavbou prípojných vozňov 011, do prevádzky boli nasadené v júni 1996. Spoločne s nimi bol postavený aj prototyp riadiaceho vozňa 912. Ďalších 10 motorových vozňov bolo postavených ako novostavby, skrine a ďalšie komponenty dodala v roku 1996 Moravskoslezská vagónka v Studénke. Ďalších 11 vozňov vzniklo opäť modernizáciou prípojných vozňov 011. Posledné štyri vozne z roku 1999 sú rekonštrukciou motorových vozňov 810.[1]
Pre svoj charakteristický oranžový náter si vyslúžili prezývku „mandarínka“.[1]
Literatúra
- BITTNER, Jaromír, a kol. Malý atlas lokomotiv 2007. Praha : Gradis Bohemia, 2006. ISBN 80-86925-02-1.
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Motorový vůz 811 ZSSK na českej Wikipédii.
- ZLINSKÝ, Zbyněk. Motorové vozy na našich kolejích: řada 811 ZSSK [online]. Vlaky.net, 2008-11-20, [cit. 2011-02-03]. Dostupné online.