Lúčanská Fatra

Lúčanská Malá Fatra je na rozdiel od Krivánskej časti nižšia a má odlišný tvar. V centrálnej časti má široký plochý chrbát s lúčnatými porastami, vertikálne málo členitý. Južnejšia časť je zalesnená, nižšia a vertikálne členitejšia. Údolia vyúsťujúce do Turčianskej kotliny sú kratšie ako na opačnú stranu - do Rajeckej doliny. Potoky, ktoré z Lúčanskej Malej Fatry stekajú, sa vlievajú do riek Turiec, Rajčianka a Váh. Na južnom úpätí Reváňa vyviera rieka Nitra.

Letné turistické cesty vedú dlhými dolinami, ktoré spočiatku mierne a na záver strmo stúpajú na hlavný hrebeň. Veľmi dobré terény na zimnú turistiku a lyžovanie majú Martinské hole a okolie Fačkovského sedla.[2] K ďalším lyžiarskym strediskám patrí Holý diel vo Višňovom, Valčianska dolina pri obci Valča, Košariská v Rajeckolesnianskej doline a Piatrová pri Vrútkach. V Lúčanskej Fatre je celoročne prevádzkovaná iba Chata na Martinských holiach.

Oblasť Lúčanskej Malej Fatry je podstatne menej navštevovaná, ako severná Krivánska Malá Fatra, čo ponúka ideálne možnosti „trampskej“ turistiky. Tento fakt je podporený aj tým, že Lúčanská Malá Fatra nie je zaradená medzi Národné parky či Chránené krajinné oblasti.

K zaujímavostiam regiónu patria napríklad Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, maľované domy v obci Čičmany a Malofatranské múzeum v Stráňavách.

Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m). Prvým vrcholom je Reváň (1 204,6 m), cez ktorý vedie chodník na charakteristický skalnatý Kľak (1 351,6 m) s výborným výhľadom. Pod ním (po značke) sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrú skalu (1 220 m), Vrícke sedlo na skalnatý vrchol Skalky (1 190,7 m). Odtiaľ popod kótu Janková (1 163 m) mierne do Sedla pod Úplazom (988 m), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplazu (1 085 m) a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1 028 m) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás.

Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1 217,6 m), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Majbíková (990 m), Kopu (1 232 m), Hornú lúku (1 299 m) na Veterné (1 442 m). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno - Veľká lúka (1 475,5 m). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na Krížavu (1 456,7 m), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1 394 m) hrebeň pokračuje na Minčol (1 363,9 m), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas vojny. Nasleduje Malý Minčol (1 330 m n. m.) a Úplaz (1 301 m), odkiaľ sa chodník vracia do lesa a klesá cez sedlo Javorina (967 m) do obce Strečno.[2]

• 
  Pohľad na Lúčanskú Malú Fatru z Kľaku
• 
  Hrebeň medzi Minčolom a Úplazom
• 
  Fačkovské sedlo
• 
  Vrchol Ostrej skaly a časť pohoria k Martinským holiam
• 
  Domašínsky meander v najsevernejšej časti podcelku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lúčanská Fatra