Úplaz (vrch v Malej Fatre)
Úplaz (1 301 m n. m.[1]) je najsevernejší lúčnatý vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 5 km západne od Vrútok.[2]
| Úplaz | |||
| vrch | |||
 Úplaz nad Višňovskou a Stráňavskou dolinou | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Žilinský | ||
| Okresy | Žilina, Martin | ||
| Obce | Stráňavy, Vrútky | ||
| Časť | Lúčanské Veterné hole | ||
| Pohorie | Malá Fatra | ||
| Podcelok | Lúčanská Fatra | ||
| Povodia | Váh, Turiec | ||
| Nadmorská výška | 1 301 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°08′00″S 18°50′37″V | ||
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie | ||
| Najľahší výstup | po   | ||
  | |||
 Poloha v rámci Žilinského kraja Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Úplaz (Stráňavy) | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha
Nachádza sa v južnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Lúčanské Veterné hole.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územia Vrútok a Stráňav.[4] Najbližšími vrcholmi sú juhozápadným smerom po hrebeni ležiaci Malý Minčol (1 330 m n. m.), severne sa nachádza Rázsošná (1 204 m n. m.), severozápadne vrch Hoblík (934 m n. m.) a juhovýchodným Diaľna (908 m n. m.). Na úpätí vrchu na žilinskej strane sa nachádzajú obce Stráňavy a Višňové, východne je mesto Vrútky.[2]
Opis
Vrch je súčasťou mohutného masívu, ktorý zdieľa s Malým Minčolom (1 330 m n. m.). Prechádza ním hlavný hrebeň, ktorý vedie od vrchu Domašín (575 m n. m.) v Strečnianskej tiesňave cez Úplaz a Minčol na Veľkú lúku (1 476 m n. m.). Svahy pokrýva zväčša smrekový, miestami zmiešaný les, vrcholová časť je hôľnatá. Severozápadné svahy odvodňujú prítoky Stráňavského potoka, juhovýchodnú časť Kamenný a Chrapový potok.[2]
Výhľady
Z vrcholu je, podobne ako zo susedného Malého Minčola, výhľad na Žilinskú kotlinu, mesto Žilina, Turčiansku kotlinu, mesto Martin a na veľkú časť Malej a Veľkej Fatry. Pri priaznivých podmienkach sa prejaví jeho výhodná poloha v osi horného toku rieky Váh, čím je týmto smerom možné dovidieť ponad Liptov k štítom Západných, Vysokých a Nízkych Tatier, veľmi dobre vidieť Veľký Choč a Krivánsku časť Malej Fatry, Oravské i Kysucké Beskydy a západným smerom i Moravsko-sliezske Beskydy s Lysou horou.[5]
Prístup
Referencie
- Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 34.
- Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online.
