Stoh (Malá Fatra)
Stoh (1 607,4 m n. m.[1]) je výrazný vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti pohoria v jej hlavnom hrebeni, približne 6 km juhovýchodne od Terchovej.[2]
Stoh | |||
vrch | |||
Stoh z Poludňového grúňa | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Žilinský | ||
Okresy | Žilina, Dolný Kubín | ||
Obce | Terchová, Párnica | ||
Časť | Krivánske Veterné hole | ||
Pohorie | Malá Fatra | ||
Podcelok | Krivánska Fatra | ||
Povodia | Váh, Orava | ||
Nadmorská výška | 1 607,4 m n. m. | ||
Súradnice | 49°12′42″S 19°05′38″V | ||
Geologické zloženie | vápenec | ||
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie | ||
Najľahší výstup | po | ||
| |||
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Stoh | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v severovýchodnej časti geomorfologického podcelku Krivánska Fatra a jej najatraktívnejšej časti Krivánske Veterné hole.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územia obcí Terchová a Párnica.[4] Najbližšími vrcholmi v hlavnom hrebeni je severne ležiaci Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.) a západne ležiaci Poludňový grúň (1 460 m n. m.). Východne susedí Osnica (1 363 m n. m.) a južne vrch Žobrák (1 308 m n. m.).[2]
Opis
Stoh je výrazný lúčnatý vrchol na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry a vďaka skalnato-lúčnatému povrchu je výborný vyhliadkový bod. Svahy Stohu, ktoré sú silne lavinózne, sú v niektorých častiach porastené súvislými plochami čučoriedok (Vaccinium myrtillus). Je pravdepodobné, že na Stohu pôvodne rástol les a kosodrevina. Počas stáročí bol však pre potreby intenzívneho využívania na pasenie oviec postupne odlesnený. Svojou dominanciou na hrebeni je Stoh jedným z najkrajších malofatranských vrcholov.
Dominanta severnej časti pohoria, len nepatrne vyšší Veľký Rozsutec, je oddelený výrazným sedlom Medziholie, západne susediaci Poludňový grúň oddeľuje Stohové sedlo. Severné svahy odvodňuje Stohový potok do Varínky, juhovýchodné Bystrička do Oravy a juhozápadné Šútovský potok priamo do Váhu.
Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra, severné svahy zaberá NPR Rozsutec a južné NPR Šrámková.[2]
Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nadmorská výška vrcholu 1 606,58 m n. m.[5]
Výhľady
Poloha výrazného vrchu na severovýchodnom okraji Krivánskej Fatry a jeho značná nadmorská výška ho predurčujú za obľúbený cieľ turistov. Ponúka ďaleký rozhľad na všetky smery, okrem juhozápadného smeru, kde dominuje hlavný hrebeň s vyššími malofatranskými vrchmi. Mimo susedných pohorí je pri vhodných podmienkach pozorovateľný Vtáčnik, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Tatry, Oravské, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy i Javorníky. Lúčanská Fatra je celá v zákryte a nie je tak viditeľná.[6]
Galéria
- Poludňový grúň (v popredí) a Stoh.
- Pohľad z Poludňového grúňa, v pozadí Veľký Choč.
Prístup
- po
červenej značke hlavným hrebeňom: - zo sedla Medziholie, kde sa križuje viacero značených trás
- zo Snilovského sedla cez Steny (1 535 m n. m.) a Poludňový grúň (1 460 m n. m.)
- po
značke z Kraľovian cez Žobrák (1 308 m n. m. - po
značke od Chaty Vrátna cez Poludňový grúň (1 460 m n. m.[2]
Referencie
- Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.