Chleb
Chleb (1 645,5 m n. m.[1]) je tretí najvyšší vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti pohoria v jej hlavnom hrebeni, približne 8 km južne od Terchovej.[2]
Chleb | |||
vrch | |||
Chleb od severovýchodu | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Žilinský | ||
Okresy | Žilina, Martin | ||
Obce | Terchová, Šútovo | ||
Časť | Krivánske Veterné hole | ||
Pohorie | Malá Fatra | ||
Podcelok | Krivánska Fatra | ||
Povodie | Váh | ||
Nadmorská výška | 1 645,5 m n. m. | ||
Súradnice | 49°11′16″S 19°03′05″V | ||
Geologické zloženie | vápenec | ||
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie | ||
Najľahší výstup | po | ||
| |||
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Chleb | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v centrálnej časti geomorfologického podcelku Krivánska Fatra a jej najatraktívnejšej časti Krivánske Veterné hole.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územia obcí Terchová a Šútovo.[4] Najbližšími vrcholmi v hlavnom hrebeni je západne ležiaci Veľký Kriváň (1 709 m n. m.) a východne ležiaci vrch Hromové (1 636 m n. m.). Na južnom výbežku stojí celoročne prístupná Chata pod Chlebom (1 423 m n. m.).[2]
Opis
Skalnato-hôľnatý vrch v centrálnej, najatraktívnejšej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry je vďaka dostupnosti a výhľadu obľúbeným cieľom turistov. Hlavný hrebeň vedie zo severu od Poludňového grúňa (1 460 m n. m.) cez Steny (1 572 m n. m.; tu sa stáča západným smerom) a Hromové (1 636 m n. m.) a pokračuje západným smerom cez Snilovské sedlo na dominantný Veľký Kriváň (1 709 m n. m.). Poloha nad Vrátnou dolinou v blízkosti Snilovského sedla, kde končí sedačková lanovka od Chaty Vrátna, robí mohutný vrch jedným z najľahšie dostupných nielen v Malej Fatre.
Jeho severné svahy sú zvláštne vytvarované na tzv. „chlebské kotle“, pozostatok po dávnych zosuvoch. Pretože sa tu dlho do jari drží sneh (známy svah Oštiepková mulda), boli tu vybudované lyžiarske trate, dostupné z Vrátnej. Na južnej strane svah vytvára predvrchol Bochník a na južných svahoch sa nachádza aj Chata pod Chlebom. Na severnej strane pramení vo výške približne 1 300 m n. m. rieka Varínka, ktorá odvodňuje severnú polovicu masívu. Juhovýchodné svahy odvodňuje Úplazný potok, čoby prítok Šútovského potoka a juhozápadné Snilovský potok, prítok Studenca.
Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra a veľká časť Chlebu patrí do NPR Chleb.[2]
Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nadmorská výška vrcholu 1 646,62 m n. m.[5]
Výhľady
Ľahko dostupný Chleb, situovaný v srdci Krivánskej Fatry, umožňuje výborný rozhľad na okolité vrchy Malej Fatry, no i vzdialené pohoria. Ďaleký kruhový rozhľad čiastočne obmedzujú len velikáni hlavného hrebeňa. Mimo Vrátnej doliny a okolitých kotlín a vrchov je zo skalnato-lúčnatého vrcholu možné pozorovať Oravské, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy, Martinské hole, Vtáčnik, Veľkú Fatru, Nízke i Západné Tatry či Chočské vrchy.[6]
Prístup
- po
červenej značke hlavným hrebeňom: - zo sedla Medziholie cez Steny (1 535 m n. m.)
- zo Snilovského sedla
- po
zelenej značke: - od Chaty Vrátna cez Snilovské sedlo
- zo Šútova cez Snilovské sedlo[2]
Referencie
- Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 35.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.