Kľak (vrch v Malej Fatre)

Nachádza sa na južnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Kľak.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a na jeho vrchole sa stretávajú hranice katastrálnych území obcí Fačkov a Vrícko.[4] Najbližšími vrcholmi sú južným smerom po hrebeni ležiaci Reváň (1 205 m n. m.), východne ležiaci Partizán (1 148 m n. m.), severovýchodne v hlavnom hrebeni situovaná Ostrá skala (1 220 m n. m.) a západne, v bočnom hrebeni ležiaci Malý Kľak (1 198 m n. m.).[2]

Dominantný vrch širokého okolia je súčasťou hlavného hrebeňa Malej Fatry, ktorý vedie od Martinských holí juhozápadným smerom cez Ostrú skalu a Kľak do Fačkovského sedla. Nezameniteľný skalnatý vrch je viditeľný zo severu už od Rajeckých Teplíc, z južného smeru je pozorovateľný už z okolia Novák. Svahy pokrýva zväčša zmiešaný les, vrcholová skalnatá časť je bez porastu, čím umožňuje kruhový výhľad. Na vrchole stojí veľký kovový dvojkríž a turistický rázcestník. Severné svahy odvodňuje Suchý potok, juhozápadné svahy prítoky Ráztoky a východná časť masívu je pramennou oblasťou Vríce a jej prítokov. Práve na tejto riečke je na východných svahoch Kľaku 30 m vysoký Kľacký vodopád.[2]

Vďaka nezameniteľnému vzhľadu, dobrej dostupnosti a znamenitému výhľadu je vrch častým cieľom organizovaných stretnutí turistov. Pod vrcholom, na súčasnej zelenej turistickej trase, bola v minulosti umiestnená horská chata. Dôkazom sú ostatky základov a dobová fotografia z roku 1947, umiestnená na skale.[5]

Kľak sa nachádza v centre rovnomennej NPR Kľak, ktorá zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1 050 – 1 351 m. Na podloží vápencov a dolomitov je vyvinutá hnedá lesná pôda tzv. rendzinová a ojedinele aj surová pôda karbonátová. V rezervácii sa chráni vzácna a zachovalá vápencová vegetácia na vrchole kopca a zachovalé lesné spoločenstvá okolo vrcholu.

NPR Kľak zasahuje do katastrálneho územia obcí Fačkov a Vrícko. Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1966 rozhodnutím Komisie SNR pre školstvo a kultúru č. 30, z 25. mája 1966 a úpravou Komisie pre ŠaK č. ŠaK 6527/1966-osv./6 z 10. júna 1966. Rozloha územia je 85,71 ha s 5. stupňom ochrany prírody.[6]

Predmetom ochrany je vrcholová časť najjužnejšieho výbežku Malej Fatry s cennými skalnými a lesnými rastlinnými spoločenstvami. Výskyt subalpínskych elementov na jednej z okrajových lokalít západnej časti Karpát umožňuje vedecké, náučné a kultúrno-osvetové využitie.

V zmiešaných lesoch Kľaku dominuje buk, potom jedľa, smrek, javor horský a jarabina. V rezervácii sa vyskytuje mnoho chránených druhov rastlín, ako horec Clusiov, soldanelka karpatská, kortúza Matthiolova, ľalia zlatohlavá, vemenník dvojlistý, jelení jazyk celistvolistý a i. V roku 1813 tu zbieral, skúmal a pozoroval rastliny významný švédsky botanik Göran Wahlenberg. Z dravého vtáctva sa tu vyskytuje sokol myšiar a orol skalný.

Vrchol Kľaku je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria (Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Strážovské vrchy, Žiar). Vďaka nadmorskej výške je z odlesneného vrcholu ďaleký výhľad a pri vhodných podmienkach je pozorovateľný Veľký Choč, vrcholy Západných a Vysokých Tatier, Poľana, Sitno, Inovec, Veľká Rača, no tiež Lysú horu a Smrk v Moravsko-sliezskych Beskydách.[7]

Vrcholom Kľaku vedie vyhľadávaný turistický chodník, vedúci z Fačkovského sedla ďalej na sever hlavným hrebeňom pohoria. Pod vrcholom vo výške 990 m n. m. je Kľacký vodopád.

• po značenej trase E3 hlavným hrebeňom z Vríckeho sedla a Ostrú skalu
• po značke z obce Fačkov
• po značke z Fačkovského sedla
• po značke:
  • z Čičmianskeho rázcestia cez Košiarku
  • z obce Vrícko popri Kľackom vodopáde cez rázc. Pod skalou[2]

• 
  Kľak od Homôľky
• 
  Vrchol Kľaku
• 
  Vrchol Kľaku
• 
  Pohľad z Kľaku
• 
  bukový les na Kľaku
• 
  Vrchol Kľaku

• Lúčanská Fatra
• Zoznam vrcholov v Malej Fatre
• Kľacký vodopád

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kľak (vrch v Malej Fatre)

• Poloha na turistickej mape
• Virtuálny výhľad z vrcholu
• Video masívu a vrcholu

• Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 1998. S. 44.