Butkovské bradlá
Butkovské bradlá sú geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberajú plošne neveľké územie na severnom okraji podcelku, južne od Beluše a najvyšší vrch Butkov dosahuje 765 m n. m.[2]
| Butkovské bradlá | |||
| geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny | |||
 Úžina Slatinského potoka | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Trenčiansky | ||
| Okresy | Púchov, Ilava | ||
| Časť | Trenčianskej vrchoviny | ||
| Hranice | Butkovská brázda, Podmanínska pahorkatina, Ilavská kotlina | ||
| Rieky | Slatinský potok, Kamenický potok | ||
| Súradnice | 49°01′23″S 18°20′28″V | ||
| Najvyšší bod | Butkov | ||
| - výška | 765 m n. m. | ||
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia | ||
| - výška | cca 250 m n. m. | ||
 Poloha územia v rámci Slovenska  Poloha územia v rámci Slovenska  Poloha územia v rámci Slovenska
| |||
 Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Územie zaberá severný okraj podcelku Trenčianska vrchovina, východne od Ladiec a južne od Belušských Slatín. Od zvyšku Strážovských vrchov sú Butkovské bradlá oddelené Butkovskou brázdou, ktorá tvorí veniec, obopínajúci túto časť z južnej a východnej strany. Na severe leží Podmanínska pahorkatina a západný okraj vymedzuje Ilavská kotlina, oba podcelky Považského podolia.[1]
Horstvo rozdeľujú na tri časti Lúčkovský a Slatinský potok, ktoré odvádzajú nadbytočnú vodu západným smerom do rieky Váh. Veľkú časť západného úpätia vrchu Butkov tvorí kameňolom, ktorý je zdrojom surovín pre blízku cementáreň v Ladcoch.[2]
Ochrana územia
Butkovské bradlá nepatria do Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a na území tejto časti Strážovských vrchov nie sú ani žiadne osobitne chránené územia.[2]
Turizmus
Severný okraj Trenčianskej vrchoviny bol dlhé desaťročia turisticky len málo atraktívnym územím, čo spôsobila devastácia okolia miestnou cementárňou. Najvyšší vrch je desaťročia z veľkej časti súčasťou lomu a prístup naň je značne obmedzený. Hustým lesom pokryté vrchy umožňujú veľmi obmedzené výhľady. Výnimočnou lokalitou je tiesňava Belušské vráta v severovýchodnej časti územia. Žlto značený chodník vedie údolím Lúčkovského potoka z Ladiec až do Mojtína.[2] Turisticky zaujímavým a vyhľadávaným miestom sa stáva nedávno vybudovaná krížová cesta Butkov.[3]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.
- Úvod - Kríž Butkov - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva na hore Butkov [online]. krizbutkov.sk, [cit. 2019-04-10]. Dostupné online.