Malá Magura
Malá Magura je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria a najvyšším vrcholom je Magura (1 141 m n. m.).
Malá Magura | |||
pohorie | |||
Malá Magura od Nedožier | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Región | Trenčiansky | ||
Okres | Prievidza | ||
Nadradená jednotka |
Strážovské vrchy | ||
Susedné jednotky |
Zliechovská hornatina Rudnianska kotlina Prievidzská kotlina | ||
Mesto | Bojnice | ||
Súradnice | 48°51′S 18°32′V | ||
Najvyšší bod | Magura | ||
- výška | 1 141 m n. m. | ||
Poloha územia na Slovensku
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Podcelok sa nachádza v západnej časti okresu Prievidza a ohraničuje ho zo severu Zliechovská hornatina (podcelok Strážovských vrchov), zo západu Rudnianska kotlina a z východu Prievidzská kotlina, oba podcelky Hornonitrianskej kotliny.[1]
Významné vrcholy
- Magura (1 141 m n. m.)
- Malá Magura (1 101 m n. m.)
- Temešská skala (910 m n. m.)
- Boškovie laz (935 m n. m.)[2]
Geologická stavba
Je to jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými (ruly, svory, amfibolity, migmatity) a magmatickými horninami (žuly, granodiority, menej diority).
Vodstvo
V tomto pohorí pramení viacero potokov, napríklad Šindeliarska (vlieva sa do Nitrice pri Valaskej Belej), Nevidzianka (vlieva sa do Nitrice pri Dobročnej – súčasť Liešťan), Trebiaska (vlieva sa do Nitry pri Laskári), Chvojnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch-Brezanoch), Kamenistá (vlieva sa do Chvojnice pri Chvojnici), Sielnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch–Brezanoch), Zlatná (vlieva sa do Nitry medzi Nedožermi–Brezanmi a Prievidzou). Všetky vodné toky patria do povodia Nitry.
Hospodárstvo
Banská činnosť
Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, Malinovej, Chvojnice, Diviak nad Nitricou, Čavoja a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 1340 až 1650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej doliny, medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.
Ochrana prírody
Malá Magura je najmenším podcelkom pohoria a nie je celoplošne chránená. Jediným chráneným územím je na západnom okraji situovaná prírodná rezervácia Temešská skala, na pomedzí Hornonitrianskej kotliny v Bojniciach sa nachádza národná prírodná pamiatka Prepoštská jaskyňa.[2]
Turizmus
Hrebeňom Malej Magury vedie v línií Šutovské sedlo – Panský háj – Boškovie laz – Magura – Malá Magura – Temešská skala červenoznačený chodník, na ktorý sa pripájajú značené trasy z okolitých obcí. Atraktívne a komplexne vybavené je širšie okolie kúpeľného mesta Bojnice, kde sa na úpätí Malej Magury nachádza Bojnický zámok, zoologická záhrada, kúpeľný areál, kúpalisko, vyhliadka v korunách stromov či archeologická lokalita Prepoštská jaskyňa.[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.