Trenčianska vrchovina
Trenčianska vrchovina je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Najvyšším bodom je vrch Hoľazne (901 m n. m.).
| Trenčianska vrchovina | |||
| pohorie | |||
 Vrch Vápeč | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Trenčiansky | ||
| Okresy | Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava | ||
| Nadradená jednotka |
Strážovské vrchy | ||
| Susedné jednotky |
Podmanínska pahorkatina Ilavská kotlina Trenčianska kotlina Vysoký Inovec Nitrianska pahorkatina Zliechovská hornatina | ||
| Podradené jednotky |
Ostrý Holázne Teplická vrchovina Butkovské bradlá Porubská brázda Butkovská brázda | ||
| Mestá | Trenčín, Nová Dubnica | ||
| Súradnice | 48°56′0″S 18°19′0″V | ||
| Najvyšší bod | Hoľazne | ||
| - výška | 901 m n. m. | ||
| Najnižší bod | údolie Váhu pri Trenčíne | ||
| - výška | cca 210 m n. m. | ||
 Poloha územia na Slovensku  Poloha územia na Slovensku
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Vymedzenie
Podcelok zaberá západnú časť Strážovských vrchov, približne od Beluše po Jastrabské sedlo pri Trenčíne. Na severe susedí s Podmanínskou pahorkatinou, severozápadným smerom leží Ilavská a západným Trenčianska kotlina, všetko podcelky Považského podolia. Jastrabské sedlo na juhu oddeľuje Považský Inovec a jeho podcelok Vysoký Inovec, o niečo východnejšie krajina prechádza do Nitrianskej pahorkatiny, ktorá je podcelkom Podunajskej pahorkatiny. Východným smerom pokračujú Strážovské vrchy podcelkom Zliechovská hornatina.[1]
Geomorfologické členenie
- Butkovská brázda
- Butkovské bradlá
- Holázne
- Ostrý
- Porubská brázda
- Teplická vrchovina[1]
Ochrana prírody
Východný okraj vrchoviny je súčasťou CHKO Strážovské vrchy, z maloplošných chránených území sa tu nachádza prírodná rezervácia Bindárka, Omšenská Baba, Ostrý vrch a Trubárka, prírodná pamiatka Jaskyňa pod Jeleňom, Machnáč a Mitická slatina.[2]
Turizmus
Nevysoká a pomerne ľahko prístupná časť Strážovských vrchov je často cieľom menej náročných vychádzok a najmä v okolí miest je vnímaná ako lesopark. Turistických chodníkov je najviac v okolí Trenčína a Trenčianskych Teplíc, v iných častiach trasy smerujú k dominantám s možnosťou výhľadov (Ostrý vrch, Omšenská Baba, Vlčinec, Sokol a i.), či do vyšších častí pohoria. Z turisticky atraktívnych lokalít sú vyhľadávané kúpeľný areál v Trenčianskych Tepliciach i hrady v Trenčíne či Košeci.[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-25]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.