Rokoš (vrch)

Rokoš (1 009,9[1] m n. m.) je druhý najvyšší vrch Nitrických vrchov, geomorfologického podcelku Strážovských vrchov. Leží približne 8 km severozápadne od mesta Nováky.[2]

O národnej prírodnej rezervácii pozri Rokoš (národná prírodná rezervácia).
Rokoš
vrch
Pohľad od východu
Štát Slovensko
Región Trenčiansky kraj
Okresy Prievidza, Bánovce nad Bebravou
Obce Nitrianske Rudno, Uhrovské Podhradie
Časť Rokoš
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Nitrické vrchy
Povodie Nitra
Nadmorská výška 1 009,9 m n. m.
Súradnice 48°46′16″S 18°26′03″V
Najľahší výstup po značke z Uhrovského Podhradia
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Rokoš
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy a jej časti Rokoš.[3] Vrch leží v Trenčianskom kraji, na hranici okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou a na jeho vrchole sa stretávajú hranice katastrálnych území obcí Nitrianske Rudno a Uhrovské Podhradie.[4] Najbližšími vrcholmi sú južným smerom po hrebeni ležiaci Malý Rokoš (953 m n. m.), východne ležiaca Plevňa (901 m n. m.) a Predný Rokoš (812 m n. m.), severne v hlavnom hrebeni situovaná Košútova skala (840 m n. m.) a západne, v bočnom hrebeni ležiaca Srnná (620 m n. m.).[2]

Opis

Dominantný vrch južnej časti pohoria je súčasťou hlavného hrebeňa Nitrických vrchov, ktorý vedie od Homôľky juhozápadným smerom cez Suchý vrch. Masívny hrebeň Nitrických vrchov vybieha nad severný okraj Podunajskej pahorkatiny, rozkladajúcej sa južným a juhozápadným smerom. Východne leží Rudnianska kotlina, čoby geomorfologický podcelok Hornonitrianskej kotliny a práve tieto nížiny umožňujú ďaleké rozhľady najmä južným a juhozápadným smerom. Pomerne husto zalesnený vrch poskytuje obmedzené výhľady, napriek tomu zastáva významné miesto medzi turisticky vyhľadávanými lokalitami. Napriek značnej relatívnej výške, dosahujúcej oproti okolitým nížinám cca 700 metrov, patrí medzi najľahšie dostupné tisícovky západného Slovenska. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí Uhrovské Podhradie a Omastiná, na východnom úpätí sú to Nitrianske Rudno, Diviaky nad Nitricou a Diviacka Nová Ves. Západnú časť hrebeňa odvodňuje Podhradský potok a Omastiná do Radiše a Bebravy, východné svahy odvodňuje Diviacky potok do Nitrice. Veľká časť vrchu patrí do rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[2]

Výhľady

Vrchol Rokoša pokrýva zmiešaný les a preto obmedzené výhľady ponúkajú menšie lokality s riedkou vegetáciou. Vysoká nadmorská výška a zvažujúci sa terén v okolí tak umožňujú ďaleký rozhľad najmä západným a južným smerom. Mimo blízkych kotlín je výborný výhľad na Vtáčnik a okolité časti Strážovských vrchov, dobre viditeľné sú aj Považský Inovec a Tribeč. Výnimočne možno pozorovať Pohronský Inovec, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Veľkú i Malú Fatru a Biele Karpaty.[5]

Prístup

Referencie
  1. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 55.
  2. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.