Holázne

Holázne alebo Holáne[1] je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[2] Zaberá centrálnu časť podcelku, východne od Dubnice nad Váhom a najvyšší vrch Hoľazne[3] dosahuje 901 m n. m.[4]

Holázne
(Holáne)
geomorfologická časť
Trenčianskej vrchoviny
Centrálna časť s najvyšším vrchom
Štát Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Trenčín, Ilava
Časť Trenčianskej vrchoviny
Hranice Teplická vrchovina, Porubská brázda
Rieka Váh
Súradnice 48°55′48″S 18°16′08″V
Najvyšší bod Hoľazne
 - výška 901 m n. m.
Najnižší bod západný okraj územia
 - výška cca 400 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Polohopis

Územie zaberá centrálnu časť podcelku Trenčianska vrchovina a susedí len s jej časťami. Západným smerom susedí rozsiahla Teplická vrchovina, východným smerom Holázne vymedzuje výrazná Porubská brázda.[2]

Vodné toky, prameniace v tejto časti pohoria, odvádzajú nadbytočnú vodu západným smerom do rieky Váh. Ide o menšie potoky, napr. Ilavka, Prejtský potok a Dubnický potok, časť prítokov priberá južne tečúca Teplička a severným okrajom vedúci Porubský potok.[4]

Ochrana územia

Táto časť Strážovských vrchov leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti. V juhozápadnej časti sa nachádza osobitne chránená prírodná rezervácia Omšenská Baba, zaberajúca celý masív 668 m n. m. vysokého vrchu nad obcou Omšenie.[4]

Turizmus

Centrálna časť Trenčianskej vrchoviny patrí medzi obľúbené a vyhľadávané oblasti pohoria. Vysoké vrchy s bralnatými časťami poskytujú jedinečné prostredie na turistiku, lezenie i výhľady.

Vybrané vrchy

  • Hoľazne (901 m n. m.)
  • Jedľovina (841 m n. m.)
  • Beňova skala (808 m n. m.)
  • Vlčinec (682 m n. m.)
  • Omšenská Baba (668 m n. m.)[4]

Turistické trasy

Referencie

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
  3. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.