Rokoš (geomorfologická časť)
Rokoš je geomorfologickou časťou Nitrických vrchov.[1] Zaberá centrálnu časť tohto podcelku Strážovských vrchov a najvyšším vrchom je rovnomenný vrch Rokoš (1 010 m n. m.).[2]
| Rokoš | |||
| geomorfologická časť Nitrických vrchov | |||
 Pohľad od východu | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Trenčiansky | ||
| Okresy | Prievidza, Bánovce nad Bebravou | ||
| Časť | Nitrických vrchov | ||
| Hranice | Suchý, Rokošské predhorie, Vestenická brána, Rudnianska kotlina | ||
| Rieky | Bebrava, Nitrica | ||
| Súradnice | 48°46′05″S 18°25′55″V | ||
| Najvyšší bod | Rokoš | ||
| - výška | 1 010 m n. m. | ||
| Najnižší bod | južný okraj územia | ||
| - výška | cca 230 m n. m. | ||
 Poloha územia v rámci Slovenska  Poloha územia v rámci Slovenska  Poloha územia v rámci Slovenska
| |||
 Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Vymedzenie
Územie zaberá východnú polovicu centrálnej časti Nitrických vrchov, tvoriacich podcelok na juhu Strážovských vrchov. Severným okrajom Rokoš susedí s časťou Suchý, západný okraj nadväzuje na Rokošské predhorie a v južnej časti leží Vestenická brána, všetko časti Nitrických vrchov. Východným smerom susedí Rudnianska kotlina, patriaca Hornonitrianskej kotline.[1]
Ochrana územia
Táto časť pohoria leží mimo veľkoplošnej Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Osobitne chránenými lokalitami sú národná prírodná rezervácia Rokoš, prírodná rezervácia Jedlie, prírodná pamiatka Čerešňová jaskyňa, Hradná jaskyňa, Žernovská jaskyňa a Košútova jaskyňa.[2]
Turizmus
Rokoš patrí v rámci regiónu medzi atraktívne oblasti, vyhľadávané v zimnej i letnej sezóne. Z Uhrovca cez Jankov vŕšok vedie hlavným hrebeňom Nitrických vrchov 
červeno značená trasa, ktorá prechádza vrcholom Rokoša (1 010 m n. m.) a Košútova (840 m n. m.) a severným smerom pokračuje na Suchý vrch (1 028 m n. m.). Na túto magistrálu sa pripájajú značené trasy z okolitých obcí, čím vzniká hustá sieť, umožňujúca množstvo alternatív pre turistiku. Viaceré lokality ponúkajú vďaka značnej nadmorskej výške zaujímavé výhľady na okolité kotliny i pohoria.[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.