Ferdinand I. (Bulharsko)

Narodil sa vo Viedni vo významnej a starej šľachtickej rodine Coburgovcov. Jeho otec bol August Ľudovít Viktor Coburg (1818 – 1861) a matka Klementína Orleánska (1817 – 1907). Svoje detstvo strávil striedavo v Paríži a vo Viedni. Vo Viedni sa zdržiaval hlavne vo viedenskom coburgovskom paláci, ale i na panstve a zámku Ebenthal na Moravskom poli v Rakúsku. Mal dvoch bratov a dve sestry. Ako príslušník významného šľachtického európskeho rodu dostal okrem civilného vzdelania tiež vojenské vzdelanie vo Viedni. Po skončení štúdií nastúpil k armáde, kde pôsobil ako poručík 11. c. k. jazdeckého pluku a zároveň bol neskôr aj nadporučíkom maďarského honvédskeho vojska.

Cár Ferdinand I. na prehliadke vojakov v srbskom meste Niš v roku 1915

V roku 1885 bol obnovený bulharský štát a Ferdinanda Coburga spojil osud s touto krajinou. Dovtedajšie bulharské knieža Alexander Battenberg nemal v Bulharsku úspech. Tiež na ruskom cárskom dvore sa stretol s nemilosťou, a preto v roku 1886 (1887?) opustil krajinu. Po abdikácii kniežaťa sa bulharská diplomacia pokúšala nájsť vhodného kandidáta, ktorého by dosadila na bulharský trón. Hľadanie však bolo nesmierne ťažké, pretože nie každý chcel vládnuť v takej rozhádanej krajine akou Bulharsko ako aj Balkánsky polostrov v tom období boli.

Vo Viedni im bol predstavený mladý a vzdelaný princ Ferdinand von Sasko-cobursko-gothajský. Coburgova rodina však s jeho nástupom na bulharský trón nesúhlasila, ale aj napriek tomu Ferdinand pokračoval v rokovaniach. Svoj nástup na trón podmieňoval tým, že s jeho zvolením za bulharského cára musí súhlasiť Rusko a Turecko. Keď mal iba 26 rokov tajne odišiel do Bulharska a 7. júna 1887 vo Velikom Tărnove prisahal na ústavu, čím sa ujal vlády ako bulharský princ. Týmto krokom bola čiastočne vyriešená tzv. „bulharská kríza“. Po svojom nástupe na trón sa veľmi rýchlo naučil po bulharsky. Čoskoro sa ukázalo, že si zvolil veľmi ťažkú a náročnú cestu, lebo Bulharsko bolo dovtedy pod nadvládou Turecka. Svoje politické schopnosti upriamil na zahraničnú politiku a podarilo sa mu získať získať spojencov za boj za nezávislosť od Turecka, ale aj od Ruska. V roku 1908 vyhlásil Bulharsko za nezávislé a 5. októbra 1908 sa dal korunovať za bulharského cára. Počas jeho vlády krajina urobila značný pokrok v mnohých sférach – politickej, ekonomickej, kultúrnej ako aj obrannej.

Koncom 19. storočia sa u Ferdinanda I. začali prejavovať snahy osobne riešiť všetky dôležité otázky týkajúce sa osudu Bulharska a bulharského národa, najmä zahraničnej politiky štátu. V dôsledku častých výmien ministrov vo vláde (na ich posty si postupne dosadzoval svojich ľudí) sa mu podarilo dosiahnuť veľký vplyv na politické strany v krajine a ich lídrov a neskôr, keď v roku 1911 poslanci Veľkého národného zhromaždenia odhlasovali zmeny v Tărnovskej ústave (zrušil sa čl. 17.), cár Ferdinand I. mohol uzatvárať medzinárodné zmluvy bez vedomia bulharského parlamentu.

V roku 1893 sa oženil s princeznou Mária Lujza Bourbonsko-parmská (* 1870). Z tohto manželstva sa narodili štyri deti:

• Boris (* 1894)
• Cyril (* 1895)
• Jevdokija (* 1898)
• Nadežda (* 1899)

Tesne po narodení Nadeždy v roku 1899 Mária Lujza ako 29-ročná zomrela.

V roku 1908 sa druhýkrát oženil s Eleonórou von Reuss–Köstritzovou (* 1860 – † 1917), s ktorou však tiež manželstvo netrvalo dlho. Zomrela po desiatich rokoch manželstva na zhubný nádor.

Ako bulharský cár, ale hlavne po svojej abdikácii, naďalej navštevoval oblasť Slovenska – kraj, ktorý si zamiloval, kde sa mohol naplno venovať svojim záľubám: botanike, cestovaniu, poľovačkám a entomológii.

Zaslúžil sa o vznik prvého slovenského automobilu. Prvý automobil postavený na Slovensku sa volal "Drndička" a vyrobil ho kováč Michal Majer v roku 1913. Podľa obyvateľov Psiarov pri tom okopíroval auto bulharského kráľa, ktorý v tom čase cestoval cez Slovensko.[2]

V Antolskom kaštieli, ktorý bol pôvodne poľovníckym zámkom Coburgovcov, sa Ferdinand zdržiaval často. V kaštieli vo Svätom Antone býval od 30-tych rokov minulého storočia do roku 1944. Koncom roku 1944 sa naposledy zdržiaval na Slovensku a následne definitívne opustil jeho územie.

Pri svojich potulkách neďaleko Telgártu stretol mladého chlapca Pavla Spišáka, ktorého finančne podporoval, aby mohol študovať, a zobral ho so sebou na dlhšie obdobie aj do Bulharska. Vďaka vzdelaniu, ktoré mu poskytol Ferdinand, sa stal gréckokatolíckym kňazom, prekladateľom liturgických textov a vzdelancom. Ferdinand Coburg s Pavlom Spišákom udržiavali priateľské kontakty počas celej doby jeho pobytu na Slovensku.

Vojtech Tuka (rodák z blízkych Štiavnických Baní) bol tiež jeho chránenec a príležitostný vychovávateľ jeho syna následníka trónu a neskoršieho cára Borisa III. Tukovi umožnil študovať právo v Budapešti a neskôr podporil jeho študijné pobyty v Paríži a Berlíne.

Ferdinand Coburg bol počas svojho pobytu na Slovensku známy aj ako "gróf Muránsky", takto sa v tom čase aj podpisoval. V roku 2008 Slovenská televízia nakrútila dokument pod názvom Neznámy gróf Muránsky, ktorý mapuje neskoršiu časť života Ferdinanda Coburga prežitú na Slovensku (v kaštieľoch vo Sv. Antone a na Prednej Hore).

Už v mladosti, ako 18-ročný v roku 1879, podnikol spoločne so svojim bratom Augustom Leopoldom (Ludwig August 1845 – 1907) výskumnú cestu do Brazílie. (Jeho brat mal za manželku princeznu Leopoldínu, dcéru brazílskeho cisára Pedra II., ktorý bol veľmi schopným panovníkom a za jeho vlády sa Brazília zmodernizovala a výrazne zmenila svoj charakter). V tom istom roku navštívil aj Portugalsko. Práve tu sa prejavila Ferdinandova láska k prírodným vedám, hlavne rastlinám, motýľom a vtákom. Počas svojho života navštívil veľa štátov na viacerých kontinentoch. V tridsiatych rokoch opakovane navštívil južnú Ameriku, hlavne Brazíliu a tiež niekoľkokrát aj oblasť severnej Afriky, kde sa venoval lovu africkej zvere, ale tiež zbieraniu hmyzu, prevažne motýľov. Výskum hmyzu a zber jeho jedincov prevádzal opakovane na území Bulharska, Slovenska, ale i v ďalších krajinách Európy: Švajčiarsko, Rakúsko: (hlavne v Tirolsku a Štajersku), v Španielsku v Pyrenejach a pod.

Ferdinand Coburg mal rozsiahle zbierky motýľov i iných skupín zaujímavého hmyzu. Zakladal zoologické záhrady, pri ktorých boli tiež kráľovské entomologické stanice, kde sa choval hmyz. Asi 12 km od Sofie založil svoj park, ktorý sa nazýval „Vrana“. Tu pestoval veľa zaujímavých rastlín i viacero druhov hmyzu. Mal tu veľa oleandrov, kde choval množstvá húseníc lišaja oleandrového (Daphnis nerii L.). Udržiaval kontakt s viacerými významnými entomológmi vtedajšej doby s ktorými si vymieňal tiež entomologický materiál. Jedným z týchto bol i francúzsky entomológ Pierre Millière (1811 – 1887) od ktorého odkúpil časť jeho zbierky v počte asi 9 171 jedincov a celkove 2 821 druhov. Viacero významných entomológov venovalo spomienku na entomologické aktivity Ferdinanda Coburga v svojich článkoch o jeho práci: napr. Lajos Abafi – Aigner, Dr. Hans Rebel i druhí.

V roku 1907 opísal Hans Stichel najväčší poddruh pestroňa z oblasti Bulharska (Schipka Pass) Allancastria cerisyi ssp. ferdinandi Stichel, 1907. Tento poddruh nesie meno Ferdinanda Coburga. Ferdinand Coburg sám zistil niektoré nálezy viacerých druhov motýľov z územia Bulharska ako prvý zberateľ. Ide hlavne o druh Archon (Doritis) apollinus ssp.thracica Buresch, 1915, alebo Euchloe charlonia Donzel, 1842. Od viacerých entomológov mal tiež časti ich zbierok.

Na Slovensku sa nezachovali zbierky hmyzu, ktoré Ferdinand Coburg počas svojich ciest nazbieral. Tu sú hlavne poľovnícke trofeje, z ktorých má význam jeho zbierka tetrovov, ktoré vlastnoručne ulovil, ako i trofeje jelenej, diviačej, danielej a srnčej zveri. Trofeje pochádzajú z územia Slovenska i z oblasti maďarskej pusty, kde mali Coburgovci zvieraciu oboru.

Rozsiahla zbierka motýľovFerdinanga Coburga je uložená čiastočne v Národnom prírodovednom múzeu v Sofii v Bulharsku a čiastočne, v menšom rozsahu, ako zbierka P. Millièreho v Palais Coburg.

Zaujímal sa tiež o dejiny a geografiu a veľmi ľahko sa učil cudzie jazyky. Podľa niektorých informácií ovládal až 18 jazykov. Mal tiež umelecké sklony a veľmi dobre maľoval. Zaoberal sa železničnou dopravou, hlavne lokomotívami a dokonca si spravil i kurz na vedenie lokomotív. Podobne je známy i jeho záujem o lietadlá a lietanie. Bol veľmi progresívny človek a jeho záujmy boli na danú dobu i dosť zvláštne a ojedinelé. Už ako osemnásťročný sa stal čestným členom Nemeckej ornitologickej spoločnosti.

Bol tiež v kontakte s významným nemeckým prírodovedcom a cestovateľom Alfrédom Edmundom Brehmom (* 1829 – † 1884).

1. Harald Sandner: Coburg im 20. Jahrhundert. Die Chronik über die Stadt Coburg und das Haus Sachsen-Coburg und Gotha vom 1. Januar 1900 bis zum 31. Dezember 1999 – von der „guten alten Zeit“ bis zur Schwelle des 21. Jahrhunderts. Verlagsanstalt Neue Presse, Coburg 2002, ISBN 3-00-006732-9, S. 172
2. Najstaršia automobilka na Slovensku bola v Psiaroch (The oldest Slovak car production facility was in Psiare) [online]. Peter Ižold, 23 September 2010, [cit. 2014-09-19]. Dostupné online.
3. Múzeum vo Svätom Antone
4. Neznámy gróf Muránsky, dokument STV

• Vymenovanie kniežaťa Ferdinanda I. na trón Bulharského kniežatstva
• Dejiny Bulharska

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand I. (Bulharsko)

• Neznámy gróf Muránsky (upútavka na dokument STV, 2008)
• Platonické manželstvo: Posledný bulharský kráľ sa oženil so Slovenkou

• Bobev B. : Úryvky z dejín Bulharska (1878 – 1944), Zefir, Sofia, 1992.
• Anonym: 1935, Ztschr. österr. ent. Ver., 20, p. 25 – 26.
• Katalóg zbierkového fondu Múzea vo Svätom Antone (ev. č. Ant. 106).
• Rodostrom Coburgovcov. Archív Múzea vo Svätom Antone.
• Ein Herzogtum und viele Kronen. Coburg in Bayern und Europa. Katalog zur Landestausstellung 1997… Augsburg, Haus der Bayerischen Geschichte, 1997, p. 16 – 18.
• Neresoff, W., 1940: Mit Konig Ferdinand von Bulgarien nach Afrika. Verlag Karl Siegismund, Berlin,190 s.
• Demko, P.: Neznámy cár na Slovensku. Múzeum Svätý Anton vo vydavateľstve Dúha – Peter Danáš, b. d., nestránkované. (Skladačka).
• Číž, M., Lichner, M. a kol., 2000: Kaštieľ vo Svätom Antone. Harmony B. Bystrica, 110 s.
• Gaedike, R. a Groll, E. K., eds. 2001: Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Ferdinand König von Bulgarien“.
• Holec, R., 2001: Zabudnuté osudy: S cárskou korunou (Ferdinand Coburg), Matica slovenská, p. 222 – 244.
• Kuchtová, O., 1999: Botanický stolík Ferdinanda Coburga, Pamiatky a múzeá, (1): 43 – 45
• Kříž, K.: 2004, Dejiny a entomológia. Bulharský cár Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Coburg (1861 – 1948). In: Entomol. magazín: Hmyz, IV (1): p. 2–5 + portrét + 6 obr. + autogram, Bratislava, (2003).