Viliam II. (Nemecko)
Viliam II. (* 27. január 1859, Berlín, Prusko – † 4. jún 1941, Doorn, Holandsko) bol posledný nemecký cisár a pruský kráľ, vládol od 9. marca 1888 do 9. novembra 1918.
Viliam II. | |||
nemecký cisár | |||
Narodenie | 27. január 1859 Berlín, Prusko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 4. jún 1941 (82 rokov) Doorn, Holandsko | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Projekt Guttenberg | Viliam II. (plné texty diel autora) | ||
Commons | |||
Bol najstarším dieťaťom nemeckého cisára a pruského kráľa Fridricha III. z rodu Hohenzollern a princeznej Viktórie Sasko-cobursko-gothajskej, dcéry anglickej kráľovnej Viktórie a jej manžela princa Alberta von Sachsen-Coburg a Gotha.
Vláda
Viliam II. bol zástancom imperiálnej a nacionalistickej politiky. Po prepustení kancelára Otta von Bismarcka roku 1890 viedol nemeckú politiku v duchu militarizmu, neskôr bol označený za jedného z hlavných vinníkov 1. svetovej vojny.
Veľmi dobre si rozumel s Františkom Ferdinandom d´Este, po smrti korunného princa Rudolfa následníkom rakúskeho cisára Františka Jozefa I., svojho strýka. K jeho manželke Žofii Chotkovej sa správal ako k budúcej cisárovnej, čo bolo vzhľadom na ich morganatické manželstvo veľmi výnimočné. Ich smrť pri atentáte v Sarajeve ho veľmi pobúrila ako priateľa i ako panovníka, a preto naliehal na Františka Jozefa I., aby vyhlásil Srbsku vojnu.
Hoci bol bratancom britského kráľa a ruskej cárovnej (v spoločnosti budúceho britského kráľa i ruského cára strávil niekoľko pekných prázdnin u starej mamy, kráľovnej Viktórie), neprekážalo mu, že budú stáť na opačných stranách vojnového konfliktu. Svojho britského bratanca a jeho krajinu nemal v láske a neustále s nimi súperil, i keď ich spoločnú starú matku, britskú kráľovnú Viktóriu, mal veľmi rád.
Čl. 227 Versaillskej zmluvy obsahoval verejnú žalobu na Viliama II. pre „najhrubšie porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť zvláštny medzinárodný tribunál, ale uchýlil sa do holandského exilu. Ani tam neprestal byť nemeckým nacionalistom a tesne pred smrťou sa tešil z Hitlerovho víťazstva nad Francúzskom.
Potomkovia
V roku 1881 sa oženil princeznou Augustou Viktóriou von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Augustenburg (* 1858 – † 1921) a mali sedem detí:
- Fridrich Viliam (* 1882 – †1951) ∞ 1905 vojvodkyňa Cecília zu Mecklenburg-Schwerin (* 1886 – † 1954)
- Viliam Eitel (* 1883 – † 1942) ∞ 1906 – 1926 vojvodkyňa Žofia Šarlota von Oldenburg (* 1879 – † 1964)
- Adalbert Ferdinand (* 1884 – † 1948) ∞ 1914 princezná Adelheid von Sachsen-Meiningen (* 1891 – † 1971)
- August Viliam (* 1887 – † 1949) ∞ 1908 – 1920 princezná Alexandra von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg (* 1887 – † 1957)
- Oskar Karol (* 1888 – † 1958) ∞ 1914 grófka Ina Mária von Bassewitz (* 1888 – † 1973) (morganatická manželka)
- Joachim František (* 1890 – † 1920, samovražda) ∞ 1916 princezná Mária Augusta von Anhalt (* 1898 – †1983)
- Viktória Lujza (* 1892 – † 1980) ∞ 1913 vojvoda Ernest August von Braunschweig-Lüneburg (* 1887 – † 1953)
V roku 1922 sa Fridrichovou druhou manželkou stala vdova, princezná Hermína von Schönaich-Carolath, rodená princezná Reuß (* 1887 – † 1947).
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém II. Pruský na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).