OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA

Nakoľko sa Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič uchádzali o hlasy voličov a voličiek z kandidátky SaS, podporovali a stotožňovali sa s hlavnými návrhmi programu spomínanej strany. Okrem nich si ale vyčlenili vlastný politický program, ktorý prezentovali vo svojich propagačných novinách „Obyčajní ľudia“. Počas kampane sa orientovali najmä na 16 hlavných priorít programu[14] Samotná politická kampaň Obyčajných ľudí bola finančne obmedzená, orientovala sa preto najmä na inzercie v regionálnych novinách, či neskorších vlastných propagačných periodikách „Obyčajní ľudia“, ktoré v počte 1,5 milióna kusov zaplnili všetky schránky. Masovo sa tiež využíval internet – sociálne siete a blogy kandidujúcich. Jozef Viskupič sa tiež s propagačným kamiónom SaS zúčastňoval terénnych výjazdov. Kampaň nezahŕňala ani jeden billboard.

Nepríjemnou súčasťou predvolebnej kampane bolo i podpálenie Matovičovho auta, ktoré roznášalo propagačné materiály. Incident sa uskutočnil po jednej hodine v noci, 23. mája 2010, pričom páchateľa či páchateľov sa dodnes nepodarilo vypátrať.

V parlamentných voľbách uskutočnených 12. júna 2010 sa štvorici z Obyčajných ľudí podarilo z posledných miest na 150-člennej kandidátskej listine strany SaS prekrúžkovať do parlamentu na 4. až 7. mieste. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov.[15] V parlamente začali pôsobiť ako platforma v rámci SaS vo vládnej pravicovej koalícii spolu so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou – Demokratickou stranou (skr. SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratickým hnutím (skr. KDH) a MOST – HÍD.

Podľa výročnej správy za rok 2016 boli:

Výdavky za rok 2016: 2 485 975,81 eur

Príjmy za rok 2016: 3 546 954,38 eur

Výsledkom hospodárenia bol prebytok 1 060 968,55 eur.[16]

Do hodiny otázok, v ktorej je možné opýtať sa na akúkoľvek informáciu hociktorého člena či členky vlády, generálneho prokurátora/prokurátorky alebo predsedu/predsedkyne Najvyššieho kontrolného úradu sa Obyčajní ľudia zapojili počas svojho dvojročného mandátu nasledovne: Igor Matovič položil jednu svoju otázku podpredsedovi vlády a ministrovi financií, Ivanovi Miklošovi,[20] tej istej osobe smerovalo všetkých 7 dotazov od Jozefa Viskupiča.[21] Najaktívnejšia Erika Jurinová žiadala informácie od Jozefa Mihála, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny presne 9-krát. Martin Fecko túto možnosť nevyužil.

Štvorica taktiež spoločne v rámci legislatívnej iniciatívy podala celkovo 7 návrhov zákona, z ktorých prešiel iba jeden (pojednávajúci o zmene zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a činiteliek).[22] Jozef Viskupič okrem toho sám, alebo s ďalšími poslancami a poslankyňami podal ďalšie 4 návrhy zákona[23], Igor Matovič 3.[22] a Erika Jurinová 1[24]

Napriek tomu, že koalíciu od jej vzniku sprevádzali viaceré nezhody, reálny zlom medzi platformou Obyčajných ľudí a stranou SaS prišiel až počas hlasovania o návrhu zákona, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon NR SR č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR[25], kedy sa štvorica Obyčajných ľudí napriek protikladnému postoju SaS rozhodla hlasovať s vtedy opozičnou stranou SMER-SD. Návrh pojednávajúci o spôsoboch straty štátneho občianstva SR sa napokon SMER-u podarilo presadiť (zo 150-tich prítomných hlasovalo 76 za, proti bolo 60 a zdržalo sa 14).[25] Matovič krátko po hlasovaní vyhlásil, že Sulík o jeho tendenciách týkajúcich sa podporenia zákona vedel. „Dohoda spočívala v tom, že koalícia nás nebude nútiť hlasovať proti svojmu svedomiu.“,[26] povedal 10. apríla 2011 o pár hodín po tom, čo ho kvôli hlasovaniu strana vylúčila zo svojich kruhov. Sulík celú kauzu komentoval nasledovne: „Človek, ktorý hlasuje so Smerom v takejto dôležitej veci, nepatrí do nášho klubu...“.[26] Dohoda medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi z augusta 2010 síce hovorila o tom, že pokiaľ štvorica opustí klub, automaticky sa vzdá poslaneckého mandátu, nakoľko bol ale Matovič vylúčený a teda z klubu nevystúpil dobrovoľne, kreslo v parlamente mu ostalo. Rozhodnutie o jeho odchode sa odohralo v poslaneckom klube SaS prostredníctvom hlasovania jeho členov a členiek. Z nich sa dvaja zdržali a poslanec Juraj Droba bol proti vylúčeniu. Napriek faktu, že Viskupič, Fecko i Jurinová hlasovali rovnako ako Matovič, ich sa vylúčenie netýkalo a v klube zatiaľ ostali. Pokiaľ by dobrovoľne odišli, koalícia by stratila ďalších členov a členky a 74 mandátov by predstavovalo menšinu, ktorú premiérka nechcela viesť. S klubom SaS sa ale dohodli, že hneď ako Matovič založí vlastnú politickú stranu, opustia liberálov a začnú tvoriť pôvodnú štvoricu.

Ako je známe, dňa 11. októbra 2011 padla vláda po tom, čo premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery jej vláde. Zo 124 prítomných hlasovali za len 55-ti, proti bolo 9 a nehlasovalo až 64 poslancov a poslankýň, medzi ktorými boli i Matovič, Viskupič a Jurinová, jediný Fecko hlasoval v prospech eurovalu a teda udržaniu vlády.[27]

V parlamentných voľbách v roku 2012 hnutie získalo 218 537 platných hlasov. Ziskom 8,55 % podpory hnutie obdržalo 16 poslaneckých mandátov.[29] Hnutie sa umiestnilo na treťom mieste za Smer-SD a KDH, okrem strany SaS predbehlo aj Most-Híd a SDKÚ-DS. Štyria kandidáti, ktorí boli v predošlých voľbách na posledných miestach kandidátky SaS sa vďaka preferenčným dostali opäť z posledných miest na prvé štyri miesta kandidátky OĽaNO. Igor Matovič získal prvé miesto s 150 251 preferenčnými hlasmi, Erika Jurinová 2. s 52 800 hlasmi, Jozef Viskupič 3. s 42 871 hlasmi a Martin Fecko 4. s 41 618 hlasmi.[30] Spolu dostali 287 540 hlasov, čo tvorí 243 % zisku z predošlých volieb..[30][15]

• 11. november 2011 – 3. december 2015: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti
• 3. december 2015 – 7. august 2017: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)
• 7. august 2017 – 20. november 2019: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) [11]

Prvým odídencom z hnutia bol Alojz Hlina, ktorý tak urobil 26. októbra 2012. Ako jeden z dôvodov uviedol slabé demokratické prvky vo vnútri hnutia. „OĽaNO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s Kotlebovou stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba...“[31] Hlinovi tiež prekážali vulgárne Matovičove vyjadrenia na jeho osobu počas schôdze Národnej rady. Vyhlásil, že rozhodnutie zmení len v prípade, ak sa mu Matovič ospravedlní a ako líder hnutia zmení niektoré jej organizačné prvky – Hlina napr. žiadal vytvorenie rozhodovacieho orgánu strany, sfunkčnenie prihlasovania a následného nadobúdania členstva či prechod vlastníctva značky OĽaNO do rúk hnutia. Keďže sa tak neudialo, Hlina ostal v parlamente ako nezávislý poslanec.

O rok na to, 28. októbra 2013, vystúpila z klubu poslankyňa Mária Ritomská. Dôvody sú nejasné – kolegovia a kolegyne jej vyčítali vysoké absencie v parlamente a žiadali zvýšenie jej pracovných aktivít, Ritomská oponovala nekalými praktikami hnutia, s ktorými nesúhlasila. Každopádne sa odchodom zaradila medzi nezávislých poslancov a poslankyne.[32]

Posledné vystúpenie z klubu sa týkalo Mikuláša Hubu, ktorý tak urobil 27. mája 2014 po tom, čo sa hnutie, jeho voliči a voličky prostredníctvom výsledku v eurovoľbách, kedy vyhral konzervatívec Branislav Škripek, vyprofilovala práve do konzervatívneho spektra, pričom Huba sa považoval za liberála.[33]

Podľa slov poslankyne Mezenskej bola jej kandidatúra reflexiou na snahu Roberta Fica o miesto v prezidentskej kancelárii. Ako občianska kandidátka začala zbierať potrebných 15 tisíc podpisov 19. decembra 2013, t.j. pomerne neskoro, nakoľko odovzdať ich bolo treba do 9. januára 2014. V prvom kole volieb napokon získala 45 180 hlasov, čo predstavuje 2,38 %.[36]

V krajských voľbách v roku 2017 postavilo OĽaNO dvoch svojich zakladajúcich členov a vtedajších poslancov NR SR ako kandidátov na posty predsedov Trnavského (Jozef Viskupič), resp. Žilinského (Erika Jurinová) samosprávneho kraja. Obaja ako kandidáti širokej pravicovej koalície uspeli a stali sa županmi, na základe čoho sa vzdali svojich poslaneckých mandátov. Nahradili ich Elena Červeňáková a Natália Milanová. OĽaNO získalo 23 župných poslancov, čo predstavovalo 4. miesto medzi politickými stranami za SMER-SD, KDH a SMK.

V priebehu rokov 2018-2019 poslanecký klub OĽaNO opustilo 9 z 19 poslancov, zväčša akcentujúc chýbajúcu možnosť podieľať sa na spravovaní hnutia, ktoré stojí na Igorovi Matovičovi. Matovič naopak vyhlasoval, že stranu odchody neohrozia a že poslanci odišli z vypočítavosti pre obavy z nezvolenia v ďalšom volebnom období.[40] Veronika Remišová odišla do strany ZA ĽUDÍ, Jozef Lukáč do SME RODINA, Elena Červeňáková, Soňa Gaborčáková, Anna Verešová a Richard Vašečka do KDH (Vašečka neskôr vstúpil do KÚ, Viera Dubačová, Alan Suchánek a Oto Žarnay do SPOLU.

Igor Matovič počas kampane do eurovolieb v máji 2019 viackrát zmenil volebnú taktiku. Spočiatku kandidoval sám ako líder kandidátky z prvého miesta, z druhého kandidoval občiansky aktivista Michal Šipoš a z tretieho bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. Kandidatúru označil ako referendum o sebe samom, ktoré malo odsúhlasiť jeho náhly zahraničnopolitický posun, kedy začal kritizovať USA pre ich geopolitiku.[41] Následne však oznámil, že aj keď bude za europoslanca zvolený, mandát si neprevezme.[42] Následne OĽaNO taktiku zmenilo, Matovič sa kandidatúry vzdal a naopak vyzval voličov, aby na kandidátke krúžkovali Petra Polláka, "aby sa tak do EP dostal prvý rómsky europoslanec zo Slovenska a nezvíťazili fašisti".[43] Nakoniec OĽaNO tesne presiahlo potrebnú hranicu 5 %, získalo 5,25 % hlasov a jeden mandát pre Polláka.

Hnutie sa počas leta a jesene 2019 nepridalo k tzv. Paktu o neútočení, ktorý postupne podpisovali ostatné opozičné politické strany (PS-SPOLU – občianska demokracia, KDH, ZA ĽUDÍ a SaS). Líder strany Matovič od jesene kritizoval opozičné strany, že nepodporili septembrový návrh na odvolávanie premiéra Pellegiriniho, že strana ZA ĽUDÍ svojím vznikom rozbíja opozičné hlasy a taktiež vo februári kritizoval prístup, s akým PS-SPOLU pristupuje k protidemonštráciám na mítingoch strany ĽSNS.[44][45][46]

22. októbra 2019 oznámili strany OĽaNO a Kresťanská únia, že pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Nie však ako koalícia, ale ako kvázikoalícia, no de iure jedna kandidátka OĽaNO, na ktorej získa KÚ 15 miest pre svojich kandidátov vrátane štvrtého miesta pre predsedníčku Annu Záborskú.[47] 23. novembra 2019 sa OĽaNO v registri politických strán a hnutí premenovalo na OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, čo naznačovalo, že na kandidátnej listine sa okrem 15 miest pre KÚ objavia aj členovia strán NOVA a Zmena zdola, DÚ. Nakoniec na kandidátke OĽaNO kandidovalo 6 členov strany NOVA a 5 zo strany Zmena zdola.

Začiatkom decembra 2019 predstavilo hnutie svoju kandidátnu listinu. Z prvého miesta kandidovala "obyčajná žena z východu", pedagogička Mária Šofranko, z druhého bezpečnostný analytik Jaroslav Naď a z tretieho bývalý policajt Lukáš Kyselica. Vtedajší poslanci za OĽaNO obsadili posledné miesta na kandidátke.[48] Líderka kandidátky Šofranko sa však z kampane po krátkom čase stiahla pre chorobu a predvolebnú kampaň viedol ďalej predseda Matovič.[49]

V januári 2020 sa kandidáti OĽaNO vybrali k vile bývalého ministra financií Jána Počiatka v Cannes. Strana predstavila volebný program 1. februára 2020. Program obsahoval viac ako 900 návrhov a riešení, najväčšiu pozornosť vyvolalo 11 otázok na referendový spôsob, ktoré, pokiaľ ľudia tak v hlasovaní rozhodnú, sa stanú záväzkom, bez ktorého OĽaNO nevstúpi do žiadnej vlády.[50] Návrh otázok bol kritizovaný ako populistický krok, v mnohých bodoch nerealizovateľný.[51][52]

Vo februári 2020 hnutie po prvý raz zverejnilo deväť členov svojho predsedníctva: Igor Matovič, poslanci Eduard Heger, Ján Budaj, Natália Milanová, Peter Pollák, Jozef Viskupič, Jaroslav Naď, Michal Šipoš a Július Jakab. Mená 45 členov, ktorých musia politické strany podľa zákona mať, nie sú známe.[53]

* strana v druhom kole volieb podporila nezávislého kandidáta Andreja Kisku

** nezávislý kandidát podporovaný stranou

*** strana v druhom kole volieb podporila kandidátku strany Progresívne Slovensko Zuzanu Čaputovú

• 
  Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
• 
  Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
• 
  Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020

(okrem vyššie uvedených rokov)