Dolnovážska niva
Dolnovážska niva je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Tvorí pás územia medzi riekami Váh a Dudváh, medzi Novým Mestom nad Váhom a Sereďou. V povodí Dudváhu sa rozkladá Dudvážska mokraď, jediná geomorfologická časť územia.
Dolnovážska niva | |||
geomorfologický podcelok | |||
Ducové a stredná časť nivy | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | Trnavský, Trenčiansky | ||
Okresy | Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Galanta, Trnava, Hlohovec | ||
Nadradená jednotka |
Podunajská pahorkatina | ||
Susedné jednotky |
Trenčianska kotlina Bielokarpatské podhorie Trnavská pahorkatina Podunajská rovina Nitrianska pahorkatina Inovecké predhorie | ||
Podradené jednotky |
Dudvážska mokraď | ||
Mestá | Piešťany, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom | ||
Súradnice | 48°38′42″S 17°48′54″V | ||
Najnižší bod | južný okraj územia | ||
- výška | cca 120 m n. m. | ||
Poloha územia na Slovensku
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Vymedzenie
Podcelok leží v západnej časti Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Trenčianskou kotlinou a Bielokarpatským podhorím (podcelky Považského podolia), západný okraj vymedzuje Trnavská pahorkatina a južným smerom sa tiahne Podunajská rovina. Na juhovýchode pokračuje Podunajská pahorkatina Nitrianskou pahorkatinou a východným smerom vytvára zreteľnú hranicu Inovecké predhorie (podcelok Považského Inovca).[1]
Chránené územia
Na území Dolnovážskej nivy leží niekoľko maloplošných chránených území:
- Malé Vážky – chránený areál
- Dedova jama – chránený areál
- Sĺňava – chránený areál
- Brehové porasty Dubovej – prírodná pamiatka
- Obtočník Váhu – prírodná pamiatka
- Pseudoterasa Váhu – prírodná pamiatka
- Skalka pri Beckove – prírodná pamiatka[2]
Osídlenie
Územie je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec a Sereď. Najmä na blízkych terasách sú archeologické náleziská pravekých a ranostredovekých osídlení, vrátane veľkomoravských dvorcov a hradísk.
Doprava
Údoliami riek vedú dôležité komunikácie a Považie nie je výnimkou. Z juhozápadu vedie popri Váhu dôležitá medzinárodná cesta E 75 v trase diaľnice D1 (Bratislava – Trenčín – Žilina), v jej blízkosti vedie i cesta I/61 (Bratislava – Žilina) a železničná trať Bratislava – Žilina. Južnou časťou územia prechádza rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorej vedie E 58.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-26]. Dostupné online.