Drahovce

Drahovce sú obec, ktorá leží na pravom brehu rieky Váh, približne 6 km na juh od okresného mesta Piešťany. So svojimi viac než dva a pol tisíc obyvateľmi patria medzi najväčšie obce piešťanského okresu.

Drahovce
obec
Štát Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Považie
Nadmorská výška 153 m n. m.
Súradnice 48°31′04″S 17°48′18″V
Rozloha 24,04 km² (2 404 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 575 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 107,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1309
Starosta Miroslav Ledecký[3] (nezávislý)
PSČ 922 41
ŠÚJ 506991
EČV PN
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Drahovce
Webová stránka: obecdrahovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál
Demonym: Drahovčan[4]

Polohopis

Obec leží na hlavnej štátnej ceste medzi Trnavou a Piešťanmi, v južnej časti Považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu. Počtom obyvateľov sú najväčšou obcou Piešťanského okresu. Podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach.

Vodné toky

Kataster obce sa nachádza v povodí najdlhšej slovenskej rieky Váh.

Vodné plochy

Drahovce sú v okolí známe juhovýchodne sa nachádzajúcimi jazerami, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov. V lete ich veľa ľudí využíva na príjemné schladenie sa vo vode a v ostatnom období sú využívané hlavne na športový lov rýb. Pri Drahovciach je asi 12 takýchto jazier. Medzi najznámejšie patria jazero Važina a jazero Baková. V severovýchodnej časti Drahovce zasahujú do katastra vodnej nádrže Sĺňava.

Symboly obce

Erb obce

Obec má svoj erb, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo dňa 22. apríla 1997. Je umiestnený na obecnom úrade, na začiatku, a na konci obce. Zobrazené sú na ňom tri klince, pripomínajúce ukrižovaného Ježiša Krista a patria k tzv. arma Christi, sú aj symbolom Rádu jezuitov, ktorí pôsobili v obci. Pri skrížení nôh sa použil len jeden klinec a dva na ruky. Slnko a dva klasy symbolizujú slnečný kraj, a úrodnú pôdu.

História

Drahovciam sa kedysi hovorilo Važina. Niekoľko kilometrov severne od Važiny, na brehu rieky Váh sa nachádzala osada Baková. V roku 1773 však prišla veľká povodeň a zmietla osadu Baková. Obyvatelia Bakovej požiadali Važinčanov o možnosť prisťahovať sa k nim, do ich osady, avšak Važinčania si zapýtali prehnane vysokú cenu za pozemky. Odvtedy sa začalo Važinčanom hovoriť drahí - Drahovčania, podľa čoho sa neskôr pomenovala aj obec. Prvá písomná zmienka o Drahovciach je v Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej sa prvýkrát spomína aj neďaleké okresné mesto Piešťany, vtedy ešte obec Pescan.

Obec bola v minulosti známa pod názvami:

Politika

Obyvateľstvo

Prvé záznamy o počte obyvateľov sú zachované od roku 1900

  • 1900 - 2 073 obyvateľov
  • 1930 - 2 364 obyvateľov - 242 domov
  • 1980 - 2 876 obyvateľov - vyše 750 domov
  • 2004 - 2 564 obyvateľov - vyše 900 domov

Kultúra a zaujímavosti

Hudba

V obci pôsobí od roku 1913 krojovaná dychová kapela Drahovčanka a Kasio.

Od roku 2008 tu začala pôsobiť nová chlapčenská skupina O106.

Sakrálne stavby

Pamiatky

Zaujímavou pamiatkou je zvonica, ktorú postavili Drahovčania v strede historického jadra obce v roku 1770. Vekom jej drevená konštrukcia natoľko schátrala, že ju bolo treba po druhej svetovej vojne odstrániť. Historický zvon bol uschovaný na miestnej fare v uhlí ešte počas vojny, aby bol uchránený pred použitím na nábojnice. Zvonica stála pred domom Holíkovcov. Pán Holík, ktorý už dlhšie v Drahovciach nebýval, sa zaprisahal že zvonicu postaví znova. Z chotára poznášal vhodné agátové drevo. Po jednom celom lete práce v roku 1994 ručne vytesanú zvonicu znovu postavil na pôvodné miesto na Dedinskej ulici.

Pomníky

Šport

Od roku 1977 sa každoročne v obci poriadajú bežecké preteky Drahovská Desiatka.

Taktiež tu funguje futbalový oddiel dospelých, ako aj dorastu a žiakov. Futbalové zápasy sa konajú na miestnom futbalovom štadióne.

Pravidelné podujatia
  • Drahovská Desiatka - začiatkom septembra
  • Drahovské Hody - 11. novembra, alebo najbližší víkend. Konajú sa pri príležitosti výročia zasvätenia miestneho kostola jeho patrónovi sv. Martinovi.
  • Drahovské Vrtochy - koncom augusta.

Kulinárske špeciality
  • Pečená kačica pripravovaná na Hody

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Popri obci prechádza hlavná železničná trať Bratislava – Žilina, železničná zastávka Drahovce je obsluhovaná osobnými vlakmi. Obec má priame autobusové spojenie s okolitými mestami - Piešťany, Trnava, Leopoldov, Hlohovec, Nitra.

Dôležité firmy
  • PVOD - Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo
  • ADLO - výroba bezpečnostných dverí, protipožiarnych dverí, zasklených dverí a bezpečnostných zárubní
  • OMFA Chemical Textiles - výroba podomietkových sklokeramických armovacích mriežok.

Školstvo

V obci sa nachádza základná škola, materská škola, školský klub (školská družina) a materské centrum Lienkovo.

Spolky a združenia
  • Dobrovoľný hasičský zbor od roku 1882
  • Slovenský zväz záhradkárov v Drahovciach, od roku 1931
  • Rybári
    • Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu od roku 1983
    • Krúžok mladých rybárov
  • Drobnochovatelia od roku 1947
  • Poľovníci od roku 1947
  • Spolok sv. Dominika Sávia od roku 2005
  • Klub dôchodcov Drahovce
  • OZ Superuvoľnení[6]
  • Občianske združenie Naše Rodné Slovensko
  • OZ Včeloz

Osobnosti
  • Michal Alojz Trnka (* 1746 – † 1821), príslušník jezuitskej rehole, kňaz, doktor filozofie, doktor teológie, učiteľ a univerzitný profesor. Približne v roku 1830 dal postaviť uprostred obce kaplnku a zasvätil ju sv. Michalovi. Dnes je zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi.
  • Štefan Vlk (* 1905 – † 1975), kresťanský laik, muž nezlomnej viery. Vyrástol v Drahovciach, po oslovení Duchom Svätým cca 30 ročný opustil dovtedajší život a začal žiť v Detve. Žil sám v malej izbičke pod vežou vo veľmi skromných podmienkach. Pomáhal dedinčanom na statku i v domácnosti – hlavne menšími opravami. Bol horlivý katolík a často aj iných povzbudzoval k viere. Známou osobnosťou sa stal okrem iného aj tým, že opravoval a maľoval typické detvianske vyrezávané kríže. Tie sú pre Podpoľanie originálnou a dodnes zachovávanou tradíciou, stoja pri cestách, ale aj na hroboch.[7][8][9]

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Drahovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. KRUPA, Vladimír. Drahovce. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 137.
  6. superuvolneni.sk
  7. Muž nezlomnej viery
  8. Štefan Vlk ľudová legenda z Detvy
  9. Kniha o Š. Vlkovi: VALENT, F. Nezlomený diablom. Zvolen : Združenie Jas, 1996. ISBN 8088795168

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahovce

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.