Koloman (Uhorsko)

Rodičia:

• otec Gejza I., uhorský kráľ (1074 – 1077)
• matka Žofia, nemecká kňažná

Súrodenci:

• Álmoš, nitrianske knieža (1095 – 1108)

Manželka:

• Felicia, dcéra sicílsko-normanského grófa Rogera I.
• Eufémia, dcéra kyjevskoruského kniežaťa Vladimíra II. Monomacha

Deti:

• Štefan II., uhorský kráľ (1116 – 1131)
• Žofia, Ladislav, Boris

Kráľ Ladislav I. mal tri dcéry, ale žiadneho syna. Za nástupcu si vybral Gejzovho syna Álmoša, ktorého uprednostnil pred jeho bratom Kolomanom, ktorý mal ako starší väčší nárok na trón. Po Ladislavovej smrti sa však Almoš vzdal koruny v bratov prospech a ujal sa spravovania Nitrianskeho kniežatstva. Už v roku 1098 medzi nimi vypukli prvé rozpory, ale po zásahu uhorskej šľachty sa bratia museli pomeriť.

V roku 1096 cez Uhorsko prechádzali oddiely križiackych vojsk, ktoré sa zhromažďovali v Konštantínopole. Prvé prechody neorganizovaných križiackych oddielov sprevádzalo plienenie a rabovanie krajiny, dokonca obliehanie niektorých hradov. Posledné križiacke vojsko pod velením Gottfrieda z Bouillonu, jedného z veliteľov prvej križiackej výpravy prešlo cez územie Uhorska organizovane, po dohode s kráľom Kolomanom.

Iluminácia zachytávajúca privítanie Gottfrieda z Bouillonu, jedného z veliteľov vojsk prvej križiackej výpravy

Na začiatku svojej vlády si upevnil postavenie v Chorvátsku a uzavrel spojenectvo s Benátskou republikou. V máji roku 1099 utrpel porážku od Kumánov, keď poskytol vojenskú pomoc kyjevskoruskému kniežaťu Sviatopolkovi II. V tom istom roku uzavrel spojeneckú zmluvu s českým kniežaťom Břetislavom II. Na prelome 11. a 12. storočia sa dostal kráľ do nepriaznivej situácie, kedy proti nemu stála Byzantská ríša a Benátska republika, ktorým sa nepáčila jeho prítomnosť v Chorvátsku. Priateľské vzťahy neudržiaval ani s cisárom Henrichom IV., ktorý stál na strane jeho brata Álmoša. Jeho vzťahy s Byzantskou ríšou sa zlepšili po svadbe jeho netere Pirošky s neskorším byzantským cisárom Jánom II. Týmto sa však ukončilo jeho spojenectvo s Normanmi na Sicílii, keďže boli nepriateľmi Byzantskej ríše. Koloman pokračoval v svojej expanzii na Balkán a v roku 1105 dobyl mestá Zadar, Split, Šibenik a Trogir. Tiež prijal titul kráľ Chorvátska a Dalmácie. Dobré vzťahy so Svätou stolicou upevnil tým, že sa vzdal práva investitúry. V roku 1112 sa oženil s Eufémiou, dcérou Vladimíra Monomacha, lenže keď ju pristihol pri nevere, tak ju poslal späť do Kyjevskej Rusi, kde mu porodila syna Borisa.

Mier uzavretý medzi bratmi v roku 1098 vydržal len do roku 1105. Vtedy Koloman nechal korunovať svojho syna Štefana za uhorského kráľa, čo Álmoš považoval za porušenie svojich nástupníckych práv. V spore však Álmoš postupne strácal svojich spojencov v zahraničí a nakoniec bol zbavený vlády nad Nitrianskym kniežatstvom. Álmoš sa pokúsil spáchať v roku 1108 atentát na svojho brata, no neuspel. Požiadal o pomoc nemeckého cisára Henricha V., ktorý spolu s českým kniežaťom Svatoplukom vtrhli na územie Slovenska, čo však Kolomanovým postavením neotriaslo. Nakoniec dal Koloman Álmoša a jeho malého syna Bela v roku 1115 oslepiť.

Z Kolomanovej vlády sa nám zachovalo množstvo literárnych pamiatok ako Svätoštefanská legenda, liturgická kniha Agenda pontificalis, ktoré napísal biskup Hartvik. Bola vytvorená aj kronika Gesta Ungarorum vetera (Najstaršie skutky Uhrov) a dielo Codex Albensis, obsahujúce najstarší notový rukopis.

Koloman zomrel začiatkom februára 1116, trón prenechal synovi Štefanovi.

• Vladimír Segeš a kol.: Kniha kráľov. (Bratislava, 2006). ISBN 80-10-01091-X

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koloman (Uhorsko)