Myjava (mesto)

• Myjava
  • Cengelka
  • Dlhé štvrte
  • Dolná štvrť
  • Hliníky
  • Horný pasienok
  • Jablonská
  • Kolónia
  • Kopánka
  • Padelky
  • Panské zeme
  • Pirte
  • Sekule
  • Smetanovci
  • Staromyjavská
  • Závršky
  • Zubková
  • Žaboškreky
• Turá Lúka
  • Malejov
  • U Belanských
  • U Vankov
  • Junasovci

Z geomorfologického hľadiska sa kataster mesta Myjava spolu s mestskou časťou Turá Lúka nachádza v provincii Západné Karpaty a v oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Najväčšiu časť územia zaberá Myjavská pahorkatina. V jej juhovýchodnej časti sa nachádza oddiel Brančské bradlá a Malé Karpaty. Na západe a severe do územia zasahuje výbežok Bielych Karpát, oddiel Žalostinská vrchovina. Charakter územia je zväčša pahorkatinný, vo výbežku Bielych Karpát má charakter vrchoviny.

Z hľadiska diferenciácie pôdneho krytu je katastrálne územie veľmi pestré. Na fluviálnych sedimentoch v oblasti nivy rieky Myjavy a jej prítokoch sa vplyvom povrchovej a podzemnej vody vytvorili nivné pôdy s rôznou hrúbkou pôdneho profilu, zrnitosťou a skeletnatosťou. Najrozšírenejšími subtypmi sú fluvizem typická a fluvizem glejová. V nižšej časti pahorkatiny s prevahou flyšového substrátu sa v dôsledku vlhšej mierne teplej až mierne chladnej klímy vytvorili fluvizeme stredne hlboké až hlboké, málo až stredne skeletnaté, zrnitostne stredne ťažké až ťažké. V katastrálnom území sa nachádzajú ako fluvizeme typické a fluvizeme pseudoglejové. V oblasti bradlového pásma sa vytvorili melanické pôdy – rendziny s vysokým obsahom skeletu, malou až strednou hrúbkou pôdneho profilu, prevažujúcou hlinitou až ílovohlinitou zrnitosťoua s obsahom karbonátov v celom profile a pararendziny s nižším obsahom skeletu. Vo vyšších častiach pahorkatiny a nižších častiach vrchoviny sa na podložných vápnitých pieskovcoch, ílovcoch a zlepencoch vytvorili hnedé pôdy. Najrozšírenejším typom sú kambizeme fluvizemné, typické a pseudoglejové s typickým tenkým humusovým horizontom. Ide o pôdy stredne hlboké, zrnitostne ľahké až stredne ťažké, so stredným až veľkým obsahom skeletu

Z hľadiska klimatických pomerov možno katastrálne územie zaradiť do mierne teplej klimatickej oblasti s horskou klímou a s malou inverziou teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8 °C. Priemerné ročné teploty v júli dosahujú 18 – 19 °C, v mesiaci január klasjú pod bod mrazu a dosahujú −3 až −3,5 °C. Počet letných dní (s teplotou viac ako 25 °C) je pomerne veľký, dosahuje hodnotu 50 dní v nižších polohách katastra, vo vyšších polohách je to 35 dní.

Počet dní s teplotami nad 0 °C v nižších polohách Myjavskej pahorkatiny je 295, vo vyšších polohách 280 dní. Priemerný počet dní s celodenným mrazom sa pohybuje od 30 do 45 dní. Počet dní s teplotami pod bodom mrazu v nižších polohách dosahuje 70 dní, vo vyšších polohách približne 85 dní. V katastrálnom území prevláda severné až severozápadné prúdenie vetrov. Priemerná maximálna rýchlosť vetrov dosahuje 60 km.h−1, v nárazoch 120 – 150 km.h−1. Najviac sa silné vetry vyskytujú v zime a na jar.

Územie mesta z hľadiska zrážkovej činnosti možno zaradiť do oblasti mierne vlhkej s ročným úhrnom zrážok 650 až 700 mm. Uzavretosť Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát spôsobuje, že maximum zrážok je v mesiacoch jún a júl (33,43 %), t. j. katastrálne územie vykazuje horský dažďový charakter. V záveternej časti má územie v priemere 93 daždivých dní, v náveternej časti približne 100 daždivých dní (viac ako 1 mm zrážok). Najmenší úhrn zrážok je v mesiacoch január – marec, len 18,2 % z ročného úhrnu. Trvalá snehová prikrývka sa na Myjavskej pahorkatine vyskytuje v priemere 52 – 60 dní.

Z nerastných surovín sa v katastrálnom území mesta vyskytujú stavebný kameň, štrkopiesky a tehliarske suroviny. V súčasnom období sa v území využíva iba jedno ložisko tehliarskych surovín v južnej časti mesta.

1. mája, 8. apríla, Bednárova, Bodnárova, Bradáčova, Brezovská, Buchlovská, Janka Cádru, Československej armády, Dolná, Dolná štvrť, Samka Dudíka, Duklianska, Gegeľovská, Goláňova, Gromovova, Hodžova, Horná, Hoštáky, Hurbanova, Hviezdoslavova, Jablonská, Jánošíkova, Javorinská, Komenského, Krajňanská, Krmanova, Zory Lackovej, Milana Marečka, Moravská, Námestie Milana Rastislava Štefánika, Nádražná, Novomestská, Pakanská, Partizánska, Pažického, Pažite, Pirte, Pri Lesíku, Priemyselná, Prostredná, Prvej SNR, Sládkovičova, Slovenského Národného Povstania – SNP, Staromyjavská, Generála Svobodu, Michala Šimonoviča, Štúrova, Tehelná, Továrenská, Trnovská, Trokanova, Petra Tvrdého, kpt. Miloša Uhra, Vajanského, Viestova, Zahradnícka, Závršky, Zuzky Zgurišky, Žaboškreky, U Zemanov

Rieka Myjava

• Myjava je rieka na západnom Slovensku, na Záhorí, preteká územím okresov Myjava a Senica. Je to ľavostranný prítok Moravy s dĺžkou 79 km, priemerným prietokom 2,6 m³/s (pri obci Štefanov) a plochou povodia 806 km². Je vodným tokom III. rádu. Pramení v Bielych Karpatoch pod Šibeničným vrchom (707,5 m n. m.) na území Moravy, v nadmorskej výške cca 660 m n. m., juhovýchodne od moravskej obce Nová Lhota. Napája vodné nádrže Stará Myjava a Brestovec, a následne vteká do Myjavskej pahorkatiny. Približne od mesta Senica až k ústiu vytvára rieka Myjava širokú nivu.
• Na území mesta sa do rieky postupne vlievajú: Brestovský potok, Cengelka, Svacenický jarok, Smíchov a Malejov potok.

• Vodná nádrž Brestovec – u Petrášov je vodná nádrž vzdialená asi 3 km od centra mesta. V roku 2001 sa stala vodnou nádržou 3. kategórie a slúži prevažne ako zásobáreň úžitkovej vody pre areál SAM Myjava. Návštevníkmi je využívané hlavne na rybolov alebo prípadné opaľovanie sa v letných mesiacoch na jeho brehoch.

František Nádašdy

Rok založenia

obce Myjava sa v mnohých zdrojoch uvádza ako rok 1586. Prvú osídľovaciu vlnu tvorili obyvatelia južného Slovenska, ktorí utekali pred nájazdmi Turkov. Druhá vlna osídľovania sa niesla v duchu oravsko-považskom. Pôvodní obyvatelia nemali nikdy ľahké životné podmienky, ktoré boli spojené s osídľovaním lesnej krajiny, formovali vzťah tunajšieho človeka ku kraju, obci a nakoniec aj cirkvi. Z tohto náboženstva na Hornom Uhorsku. Na Myjave sa zaslúžil o vybudovanie dodnes najstaršej stavby mesta – pôvodného evanjelického kostola, postaveného v rokoch 1697 – 1729. S jeho podporou vznikli aj nové cechy – ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky. Položené boli aj základy najvýznamnejšieho myjavského cechu – cechu pytlikárov. Ten preslávil tunajších remeselníkov v celom Rakúsko-Uhorsku.

Vo svojom rukopise o farároch a rechtoroch Myjavy z konca 18. storočia Daniel Krman uvádza, že "Myjava založená byla medzi horami leta Páne 1586...". Uvádza teda založenie Myjavy v roku 1586 aj na pamätnej doske umiestnenej na novom chráme a vyhotovenej v roku 1701 alebo krátko po ňom. Bohužiaľ nie je zachovaná žiadna zakladajúca listina dediny Myjava, no všetky doklady, ktoré sa zachovali svedčia o tom, že k založeniu prišlo v 80-tych rokoch 16. storočia.

Daniel Krman

Ako symbol ukončenia náboženskej intolerancie, ktorá mala za následok odobratie myjavského evanjelického kostola v prospech rímskokatolíckej cirkvi, sa stal v roku 1785 novo vybudovaný evanjelický kostol. K nemu bola neskôr v roku 1856 pristavená veža, ktorá je dominantou mesta dodnes.

Jozef Miloslav Hurban

Myjava sa stala súčasťou stredoeurópskych a hlavne slovenských dejín v rokoch meruôsmych. Pod vplyvom J. M. Hurbana a ďalších národovcov sa zapojil takmer celý kraj Myjavskej pahorkatiny do národného oslobodzovacieho hnutia. Vyvrcholením bolo neskoršie prvé Slovenské národné povstanie, počas ktorého bola 19. septembra 1848 na verejnom zhromaždení ľudu na Myjave vyhlásená a prítomným ľudom potvrdená prvá Slovenská národná rada. Tá predstavovala prvý národný orgán v dejinách Slovákov. Bola predstaviteľkou politickej a vojenskej moci Slovenska. Dom pani Kolényovej, kde vtedajšia SNR zasadala, je súčasťou Múzea Slovenských národných rád.

Úpadok remesiel na konci 19. storočia, spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, sa prejavil v tomto kraji vysťahovalectvom do USA a čiastočne i do Kanady a Argentíny. V Spojených štátoch sa Myjavský ľud usídľoval vo veľkomestách ako napríklad New York, Chicago, Pittsburgh, Cleveland, ale aj v menších mestách a mestečkách na východnom pobreží v štátoch New York a Pensylvánia. Strediskom s najväčším počtom vysťahovalcov sa však stalo mestečko Little Falls v štáte New York.

Nové storočie prinieslo na Myjavu čas postupného rozvoja. V roku 1937 sa začalo s výrobou armatúr, pre Myjavu tak typických. Pokračovanie rozvoja „Slovenskej armatúrky Myjava“ znamenalo, že tento podnik sa stal hlavným mestotvorným prvkom a najdôležitejším zamestnávateľov v okolí. Už nevyhovujúca infraštruktúra spred vojnového obdobia si vyžiadala kompletnú prestavbu mesta, vedenú vtedajšou vládnou stranou, ktorá natrvalo pozmenila tvár mesta. Popri výstavbe nových komunikácii, kanalizácie, bytovej výstavbe sa podarilo súbežne vybudovať školské, zdravotné a sociálne zariadenia, športový areál a modernú obchodnú sieť aj s mnohými službami.

Toto obdobie tiež prinieslo rozdelenie dovtedy fungujúcej, tzv. veľkej Myjavy. Týmto počinom z 1. apríla 1955 tak vznikajú nové obce Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Jablonka a Polianka. Mestu Myjava bolo taktiež zbavené sídla okresu a stalo sa súčasťou vtedajšieho okresu Senica nad Myjavou (dnes iba Senica). Mesto sa postupne znova rozrastalo, a to hlavne zlúčením mesta s obcou Turá Lúka, ktoré sa uskutočnilo 1. januára 1980. Mesto Myjava sa dočkalo opätovného získania okresu v roku 1996. V súčasnosti už okresy vecne neexistujú, iba formálne.

V meste Myjava k 31. decembru 2012 žilo 11 893 obyvateľov, z toho 5 715 mužov a 6 178 žien. Oproti roku 2011 nastal pokles o 90 obyvateľov. V roku 2005 z hľadiska demografického rozloženia je v predproduktívnom veku 13,41 % obyvateľstva v produktívnom 65,56 % a v poproduktívnom veku 21,03 % obyvateľstva. Hustota obyvateľov na 1 km² je 262. Pomer zastúpenia obyvateľov v predproduktívnom a poproduktívnom veku je nepriaznivý, mesto má demograficky degresívny vývoj. Ak porovnáme zastúpenie mužov a žien na základe demografickej štruktúry, je evidentné, že rozdiel medzi mužmi a ženami v poproduktívnom veku je výrazný v prospech žien a naopak v produktívnom veku je mierny v prospech mužov.

Za obdobie rokov 1996 – 2006 má vývoj počtu obyvateľov klesajúcu tendenciu. Za posledných 10 rokov klesol počet obyvateľov o 449. Vychádzajúc z údajov možno skonštatovať, že v sledovanom období v každom roku zomrelo viac obyvateľov ako sa narodilo. Nepriaznivá situácia je aj v prírastku (úbytku) obyvateľstva sťahovaním. Za sledované obdobie len v rokoch 1996 a 1998 sa do mesta viac obyvateľov prisťahovalo ako odsťahovalo. Celkový prírastok v sledovanom období má záporné hodnoty. Podiel žien z trvale bývajúceho obyvateľstva tvorí v meste Myjava 51,7 %. Podiel žien v meste je teda približne na rovnakej úrovni ako na Slovensku.

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

• Krmanov kostol, rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1697 – 1729. Kostol bol postavený ako evanjelický, vďaka miestnemu farárovi Danielovi Krmanovi. V roku 1723 bola realizovaná kostolaná veža. V roku 1731, v rámci protireformácie, musel byť kostol odovzdaný katolíckym veriacim. V interiéri sa vykonali barokové úpravy a bol prefasádovaný. Menšie opravy boli vykonané v 19. a 20. storočia, ale podstatnejšie nezasiahli do charakteru stavby.[4] V interiéri sa nachádzajú murované empory. Fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. Vstup do kostola je riešený ako murovaná predsieň s trojuholníkovým štítom s nikou. Na budove je umiestnená pamätná tabuľa Danielovi Krmanovi. Z pôvodného fortifikačného múru odstráneného v roku 1946 zostala zachovaná vstupná brána do areálu s dekoratínou atikou.

• Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1784 – 1785. V rokoch 1854 – 1856 bola pristavaná veža podľa projektu hodonínskeho staviteľa Volega, s tesárskou konštrukciou veže od F. Hollana. Obnovou prešiel v rokoch 1876, 1923, 1928 a v rokoch 1983 – 1985, kedy sa uskutočnila jeho komplexná obnova.[5] V interiéri sa nachádza murovaná empora. Fasády kostola sú členené kanelovanými pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s dekoratívnymi frontónmi. Korunná rímsa má atypický zuborez. Veža členená nárožným kvádrovaním je v najvyššej časti oktogonálna s priebežnou ochodzou. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.

• Pamätník M. R. Štefánika, kubistická architektúra s reliéfmi a bustou generála z roku 1921. Autormi pamätníka sú architekt Č. Vořech a sochár R. Březa. Zo zadnej strany pamätníka je centrom plastický kalich smerom k evanjelickému kostolu. Ide o najstarší pomník M. R. Štefánika na Slovensku.

• 
  Krmanov kostol
• 
  Evanjelický kostol
• 
  Pamätník M. R. Štefánika

• Pamätný dom pani Koléniovej, jednopodlažná päťpriestorová ľudová stavba na pôdoryse písmena L z prvej tretiny 19. storočia.[6] V roku 1848 tu sídlila Slovenská národná rada, ktorá organizovala boj Slovákov proti maďarizačnej politike. Dnes je múzeom Slovenských národných rád ako špecializovaná organizačná jednotka Slovenského národného múzea v Bratislave. Na pamätnej tabuli umiestnenej na tejto NKP je text M. Dohnányho z roku 1850: "V dome výbornej pani Koléničky založil sa prvý hlavný stan národných bojovníkov na Slovensku. Tu zasadali, bývali prvé hlasy a vodcovia povstania slovenského. Tu sa prijímali vyslanstvá okolitých obcí, vydávali rozkazy pod pečaťou a podpisom Slovenskej národnej rady. Stadiaľto sa rozprestierali príhlasy ku slovenskému národu. A tu sľubovali pokánie hriešnici a zradcovia národa slovenského".

• 
  Pamätný dom pani Koléniovej
• 
• 
  Pamätná tabuľa na dome
• 
  Záhrada domu

Amfiteáter Trnovce

Je charakteristická svojim kopaničiarskym nárečím, ktoré tak trochu pozabúda na mäkčene a ô. K charakteristikám Myjavy a vôbec celej kopaničiarskej oblasti patrí dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., čo je dedičstvom a tradícou Myjavy, Starej Turej, Brezovej pod Bradlom a okolitého kopaničiarskeho kraja.

Myjava je prezývaná aj „Metropola pod slamou“ podľa rovnomenného románu spisovateľky Zuzky Zgurišky. V časti Turá Lúka sa nachádza Gazdovský dvor, kde sa nachádza stála expozícia typickej kopaničiarskej usadlosti z konca 19. storočia.

Ľudová hudba má 8 členov. Zastúpenie má samozrejme aj staršia a mladšia generácia v súboroch Detský folklórny súbor Kopaničiarik a Folklórny súbor KOPA.

Múzeum Slovenských národných rád bolo otvorené v roku 1968 pri príležitosti 120. výročia vzniku I. SNR, ktorá v revolučných rokoch 1848 – 49 po prvý raz zasadala práve na Myjave, a to v dome vdovy Anny Kolényiovej. Tento pôvodný dom bol zrekonštruovaný a napojený na nový pavilón podľa projektu Ing. arch. M. Kusého. Tým vznikla zaujímavá symbióza novej a starej architektúry. V átriu múzea sa nachádza súsošie K. Patakyovej Národ zobúdzajúci sa z poroby, vysoký bronzový reliéf R. Pribiša V čase poroby, bronzová plastika J. Kostku Väzba rokov a plastika Š. Belohradského Slovenská lipa. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou.

Múzeum sa zameriava na dokumentáciu histórie jednotlivých Slovenských národných rád, ich činnosti, predstaviteľov a ďalších osobností slovenského národa až po dokumentáciu súčasnej NR SR ako najvyššieho reprezentatívneho zákonodarného a štátoprávneho orgánu. Popri tejto špecializácii zabezpečuje aj dokumentáciu dejín podbradlansko-podjavorinského regiónu. K problematike dejín SNR sa viaže aj zbierkový fond múzea a je jej venovaná aj hlavná expozícia múzea. Je umiestnená v dostavanom pavilóne pri dome Anny Kolényiovej, kde 19. septembra 1848 po prvý raz zasadala I. Slovenská národná rada. Okrem stálej expozície ku ktorej patrí aj expozične stvárnený pôvodný Dom Anny Kolényiovej sa tiež múzeum prezentuje príťažlivými krátkodobými výstavami. Múzeum svojou expozíciu „Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách“ prezentuje život a dielo generála Dr. Milana Rastislava Štefánika.

Myjavská Cimbalovka vznikla v roku 1992 z bývalých členov ľudovej hudby folklórneho súboru Kopaničiar z Myjavy. Základ repertoáru tohoto hudobného telesa tvoria piesne z rázovitého Kopaničiarskeho kraja, Moravsko-slovenského pomedzia, ale i ľudové piesne tanečného charakteru, skladby z oblasti vážnej hudby a piesne z iných regiónov Slovenska. Ľudová hudba sa zúčastňuje domácich i zahraničných podujatí (Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko, Česko atď.).

Folklórny súbor Kopaničiar je dlhoročným šíriteľom a uchovávateľom krásnych tradícií myjavského folklóru, ktorý sa prejavuje svojimi charakteristickými temperamentnými znakmi. Tanečný prejav súboru je typicky rytmický a veľmi náročný. Súborová základňa pozostáva z troch zložiek: tanečnej, speváckej a hudobnej. V tomto súbore sa počas jeho existencie vystriedali stovky členov a v súčasnosti ma približne 30 členov, z toho ľudová hudba má 8 členov. Zastúpenie má samozrejme aj staršia a mladšia generácia v súboroch detský folklórny súbor Kopaničiarik a folklórny súbor KOPA.

Kapela Street Spirit – punkrock.

• Medzinárodný folklórny festival
• Festival tradičnej európskej kultúry
• Michalský jarmok
• Vianočné trhy
• Majstrovstvá Slovenska v Motocrosse
• Vianoce v divadle

Súsošie Zbratanie

• Vysoký bronzový reliéf V čase poroby od akademického sochára R. Pribiša
• Súsošie Národ zobúdzajúci sa z poroby je od K. Patakyovej
• Plastika Väzba rokov od J. Kostku v átriu vonkajšieho nádvoria pred Múzeom SNR
• Pamätná tabuľa venovaná národnému buditeľovi učiteľovi M. Šimonovičovi je na dome, v ktorom žil a umrel.
• Pomník M. Šimonoviča (otca Z. Zgurišky) na Hornom cintoríne. Autorom je akakedemický sochár R. Březa.
• Pamätník generála M. R. Štefánika
• Pamätník SNP na Námestí M. R. Štefánika.
• Pamätná tabuľa s textom Daniela Krmana ml. o vzniku Myjavy nad bočným vchodom do rímskokatolíckeho kostola. Pamätník tvorí busta s tabuľou textu jeho poslednej vôle.
• Pamätník obetiam 1. svetovej vojny je v Turej Lúke.
• Súsošie Zbratanie od akademického sochára Š. Belohradského, venovaný obetiam 2. svet. vojny. Nachádza sa v centre mesta.
• Pamätná tabuľa Milana Marečeka, básnik, na ulici ktorá nesie jeho meno.

Medzi dominujúce znaky Myjavy a jej okolia patrí tiež folklór a tradične „Myjavské folklórne slávnosti“ konané v mesiaci jún, a taktiež výroba skvelej domácej slivovice.

Spoločenský dom

Medzi ubytovacie zariadenia v meste patrí už dlhoročne v prevádzke hotel Spoločenský dom, ktorý ponúka zrekonštruované izby a apartmány, novo vybudovaný Hotel Štefánik alebo Penzión Rosy. Takisto je k dispozícii možnosť ubytovania sa v Gazdovskom dvore v časti mesta Turá Lúka.

• PKO Trnovce

PKO Trnovce

ZŠ Myjava na Štúrovej ul. 18

Materské školy:

• Materská škola Hoštáky 12
• Materská škola Bradáčova 30
• Materská škola SNP 1

Základné školy:

• ZŠ Myjava, Viestova 1
• ZŠ Myjava, Štúrova 18
• ZŠ s MŠ, Turá Lúka 103
• Základná umelecká škola, Partizánska 17
• Špeciálna základná škola, Továrenská 68

Stredné školy:

• Gymnázium Myjava, Jablonská 5
• Stredná priemyselná škola Myjava, SNP 8
  • Združená stredná škola je bývalá škola v Myjave, ktorá existovala od roku 2004 zložením zo Združenej strednej školy poľnohospodárskej a Stredného odborného učilišťa strojárskeho[8], ktoré mali dlhoročnú tradíciu za socializmu. Neskôr bola škola premenovaná na Strednú odbornú školu, od roku 2013 je už súčasťou SPŠ.[9]

Myjava je zásobovaná elektrickou energiou z transformovne RZ 110/220 kV s inštalovaným výkonom 2x25 MVA, ktorá je vybudovaná na okraji extravilánu. Na nadradený systém 110 kV je transormovňa prepojená linkami č. 8825 Senica – Myjava a č. 8501 Myjava – Nové Mesto nad Váhom. Mesto je napojené 22 kV linkami vzdušnými a káblovými, na ktoré sú napojené stožiarové a murované trafostanice VN/NN.

V súčasnosti sa v meste na verejné osvetlenie využívajú úsporné žiarivkové svietidlá, ktoré sú umiestnené na podperných bodoch vzdušnej sekundárnej siete.

Mesto je tiež zásobované zemným plynom. Podľa SODB v roku 2001 bolo na plyn zo siete napojených 83,88 % trvale obývaných bytov. Cez riešené územie prechádzajú vysokotlakové plynovody Nové Mesto nad Váhom – Liešte a Senica – Myjava, na ktoré je mesto napojené cez dve regulačné stanice.

Územie mesta je zásobované teplom decentralizovaným spôsobom. Bytová zástavba a väčšie areály v meste sú zásobované teplom z 15 vlastných okrskových, resp. blokových kotolní, rodinné domy sú vykurované vlastnými kotlami zemným plynom alebo lokálnymi vyhrievacími telesami.

Mesto má vybudovanú verejnú telekomunikačnú sieť, ktorej správcom je Slovenské telekomunikácie a.s.. V roku 2005 bolo pripojených na túto sieť 2 679 hlavných telefónnych staníc, z toho 2 054 bolo bytových, čo predstavuje 50,4 % v rámci okresu Myjava. Oproti roku 2004 bol zaznamenaný pokles o 80 hlavných telefónnych staníc (ŠUSR). Okrem toho je mesto pokryté signálom mobilných operátorov Orange Slovensko, a.s., T – Mobile, a.s. a O2 Telefonica. Mestom je vedený diaľkový OPTO kábel.

Zásobovanie pitnou vodou je riešené dvoma verejnými vodovodmi. Pitná voda je do mesta privádzaná zo skupinového vodovodu zo zdroju Fajnory o výdatnosti 100 l.s-1 a z dvoch zdrojov s čerpacími stanicami Stanovisko a Mosnáci. Ich výdatnosť je 5 l.s-1. Voda je dopravovaná do vodojemu v lokalite Smrtiaca o kapacite 2 000 m³. Na tento vodojem je ešte napojený jeden vodojem o kapacite 500 m³ v lokalite Dolná Štvrť. Zo severu je do mesta privádzaná voda zo skupinového vodovodu zo zdroja Čachtice o výdatnosti 160 l.s-1, odkiaľ je dopravovaná do vodojemu o kapacite 800 m³ v lokalite Horný pasienok. Celková kapacita vodojemov je 3 300 m³, ktoré sú navzájom prepojené vodovodným potrubím DN 250 mm. V roku 2005 bola spotreba pitnej vody v meste Myjava 796 tisíc m3, z toho domácnosti spotrebovali 393 tisíc m3.

Mesto má vybudovanú verejnú kanalizačnú sieť. Odvádzanie a čistenie odpadových, splaškových vôd je riešené čistiarňou odpadových vôd pod mestskou časťou Turá Lúka v najnižšej časti na brehu rieky Myjava, kde je aj čistiareň vybudovaná. Vyčistené odpadové vody z čistiarne sú vypúšťané do rieky Myjava. Množstvo vypúšťaných splaškových vôd do kanalizácie korešponduje s množstvom odobratej pitnej vody.

• Ján Vyskydenský (* 1761 – † 1834), redaktor Presspurských novín
• Ján Trokan (* 1810 – † 1894), evanjelický farár, básnik, publicista a buditeľ
• Ján Jaromír Matička (* 1823 – † 1856), publicista a básnik
• Ján Valášek (* 1849 – † 1932), národovec a politik
• Samuel Stanislav Smetana (* 1866 – † 1898), jazykovedec, dialektológ, publicista, medik, maliar
• Dušan Jurkovič (* 1868 – † 1947), architekt, dizajnér a etnograf
• Samko Dudík (* 1880 – † 1967), ľudový umelec, primáš, spevák, tanečník a zberateľ ľudových piesní
• Daniel Pažický (* 1881 – † 1941), nakladateľ, kníhtlačiar
• Ivan Markovič (* 1888 – † 1944), právnik, novinár, sociálnodemokratický politik a verejný činiteľ
• Karol Goláň (* 1895 – † 1861), historik a pedagóg
• Zuzka Zguriška (* 1900 – † 1984), spisovateľka
• Branislav Varsik (* 1904 – † 1994), historik, univerzitný profesor
• Štefan Bednár (* 1909 – † 1976), akademický maliar, spisovateľ, publicista
• Daniel Gálik (* 1919 – † 1977), scénograf, sochár
• Milan Mareček (* 1923 – † 1945), básnik, účastník protinacistického odboja, popravený Gestapom.
• Ján Lacko (* 1925 – † 1991), filmový a televízny režisér
• Ján Siváček (* 1928 – † 1987), hudobný skladateľ, teoretik, pedagóg, umelecko-organizačný pracovník a priekopník slovenskej populárnej hudby
• Jana Oľhová (* 1959), herečka
• Ivan Jakeš (* 1973), motocyklový reprezentant
• Miloš Smetana († 1979), zverolekár, zberateľ myjavských piesní, hudobník
• Lenka Čepková (* 1987), dramatička, scenáristka

• Daniel Krman (* 1663 – † 1740), barokový spisovateľ, prekladateľ, vydavateľ, evanjelický farár a superintendent
• Samuel Kolény (* 1779 – † 1837), jeden z prvých národných buditeľov na Myjave, evanjelický kaplán a farár
• Samuel Jurkovič (* 1796 – † 1873), pedagóg, ľudovýchovný a kultúrny pracovník, organizátor družstevníctva
• Martin Kýška (* 1811 – † 1885), národovec a buditeľ
• Ladislav Vannay (* 1827 – † 1901), náboženský spisovateľ, publicista, evanjelický farár
• Ján Klempa (* 1839 – † 1894), organizátor spolkového života, osvetový pracovník, národný buditeľ
• Karol Viest (* 1844 – † 1903), revúcky profesor, myjavský učiteľ, osvetový a národnobuditeľský pracovník
• Peter Tvrdý (* 1850 – † 1935), jazykovedec-lexikograf, prekladateľ, literárny pracovník
• Július Bodnár (* 1870 – † 1935), publicista, historik, redaktor
• Michal Šimonovič (* 1874 – † 1919), učiteľ, ľudovýchovný a osvetový pracovník
• Anna Lacková-Zora (* 1899 – † 1988), poetka, prozaička a dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež
• Ľubica Prudilová (* 1944), akademická maliarka