Konštantín Filozof
Konštantín Filozof (gr. Κωνσταντίνος ο Φιλόσοφος; * 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp. zastarano: Cyrill (gr. Κύριλλος – Kyrillos, staroslovien. Кѷриллъ) bol byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metoda.
| Cyril Κύριλλος | |||
| mních a misionár evanjelizátor slovanských území učiteľ cirkvi | |||
 | |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Občianske meno | Konštantín Filozof | ||
| Narodenie | 827 Solún, Byzantská ríša (dnešné Grécko) | ||
| Úmrtie | 14. február 869 (41 – 42 rokov) Rím, Pápežský štát (dnešné Taliansko) | ||
| Pochovaný | Bazilika svätého Klimenta | ||
| Svätenia | |||
| Cirkev | katolícka, pravoslávna | ||
| Rítus | byzantský | ||
| Rehoľník | |||
| Rehoľa | žiadna (bol mních) | ||
| Kňaz | |||
| Kňazská vysviacka | cca 849 | ||
| Svätec | |||
| Kanonizácia | 9. storočie; 30. september 1880 (ekvipolentná kanonizácia) Pius IX. | ||
| Sviatok | 14. február, 11. máj 5. júl (v Česku a na Slovensku) 27. júl (s ostatnými sedmopočetníkmi) | ||
| V cirkvách | katolícka, pravoslávna | ||
| Odkazy | |||
 Konštantín Filozof | |||
| |||
Pôvod
Životopis
Nižšie vzdelanie dostal vo svojom rodisku. V približne štrnástich rokoch stratil otca. Ďalšie vzdelanie mu zabezpečil Theoktist, cisársky kancelár (logotét). Ten povolal mladíka v roku 842 alebo 843 na cisársku odbornú školu do Carihradu, kde sa v tom období vzdelával aj mladý cisár Michal III.[pozn 1] Po ukončení štúdií bol menovaný chartofylaxom (knihovníkom a v podstate tajomníkom) konštantínopolského patriarchu Ignáca.[pozn 2] Konštantín bol ešte pred nástupom do funkcie asi v roku 849 vysvätený za kňaza. Po krátkom čase sa vzdal vysokého postu a odišiel do monastiera pri Bosporskej úžine. Potom prednášal filozofiu na cisárskej univerzite v Konštantínopole a neskôr odišiel na kratšiu dobu do monastiera na hore Olymp. Bol popredným členom Fótiovho intelektuálneho kruhu a Fótiovým dobrým priateľom.
V rokoch 861 – 862 sa zúčastnil byzantského diplomatického posolstva ku Chazarom, 863 ho spolu s bratom Metodom byzantský cisár Michal III. poveril misiou na Veľkú Moravu (od 863/864). V Ríme dosiahli u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie aj pre západnú cirkev. V Ríme sa s podlomeným zdravím utiahol do monastiera pri chráme sv. Praxedy a prijal mníšske meno Cyril. Prácou predčasne vysilený zomrel 42-ročný a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta (bazilike San Clemente) v Ríme.
Ďalšie podrobnosti o období od roku 861 pozri v článku Cyril a Metod.
Tvorba
Poznámky
Referencie
- DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) Kapitola Byzantská říše, Rusové, Chazaři a Arabové, Počátky Konstantínovy životní dráhy, s. 74 – 75. (po česky)
Pozri aj
Literatúra
- HNILICA, Ján: Svätí Cyril a Metod : Horliví hlásatelia Božieho slova a verní pastieri cirkvi. Bratislava : Alfa, 1990. ISBN 80-05-00707-8
- "Cyril a Metod, apoštolom rovní : 5. júl, 11 .máj, 14. február, 6. apríl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 271-277. ISBN 80-967341-1-3
- PAVLOVIČOVÁ, Kristína. Filozofický systém Konštantína Filozofa (I). Slavica Slovaca, 2007, roč. 42, čís. 1, s. 3 - 19. Dostupné online [cit. 2014-07-21]. ISSN 0037-6787.
- ŠKVARNA, Dušan – HUDEK, Adam: Cyril a Metod v historickom vedomí a pamäti 19. a 20. storočia na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV vo vydavateľstve Typoset Print, 2013. 162 s. ISBN 978-80-970302-8-5
Externé odkazy
- Kompletný text Proglasu vo Wikisource (v modernom prepise)
- Preklad Proglasu do modernej slovenčiny