Ignác Alpár

Narodil sa v Budapešti 17. januára 1855 pod menom Ignác Schöckl, ako druhé dieťa z ôsmich. Jeho matka Mária Eiselleová pochádza z remeselníckej rodiny Wünterbergovcov, otec Matej Schöckl bol majiteľom prvého stolárskeho závodu v Budapešti. Alpár sa po skončení základnej školy sa stal murárskym učňom. Od roku 1874 pracuje v ateliéri Alajosa Huszmanna, ktorý ho povzbudzuje aby pokračoval v štúdiách na Stavebnej akadémii v Berlíne. Alpár neváha a ešte v tom roku začína študovať na škole, ktorej študentom bol aj Richard Lucaea.

Po skončení štúdií pracuje v rôznych berlínskych ateliéroch. V roku 1880 získa ocenenie tamojšieho stavebného spolku tzv. "Schinkelovu medailu". V tomto roku si pomaďarčil svoje meno na Alpára. V roku 1881 absolvuje dlhší študijný pobyt v Taliansku. V rokoch 1882-1888 je asistentom Technickej univerzity v Budapešti. Tu sa zdokonaľuje v projektovaní občianskych budov a vo vypracovaní projektov.

Najvýznamnejšie obdobie jeho tvorby sa viaže k miléniovým slávnostiam. Najväčším úspechom jeho tvorby bola výstavba budovy k príležitosti výstavy tisícročia uhorského štátu. Tu sa mu podarí spojiť štyri slohy románsky, gotický, renesanciu a barok. V tej dobe renesančné symboly sa obvykle považujú za symboly revolučnosti, zatiaľ čo gotika sa skôr spájala s reštauráciou porevolučného absolutizmu (po roku 1848). V budove (až do doby zbúrania, v roku 1899) dostalo miesto Poľnohospodárske múzeum. Na naliehanie ministra poľnohospodárstva, Darányiho a ostatných umelcov dostal poverenie na postavenie podobnej budovy. Nová stavba dostala meno „Vajdahunyadvár“ a 9. júna 1907 ju slávnostne odovzdal do užívania rakúsky cisár František Jozef I.

Na Slovensku sú známe jeho stavby v Bratislave ako napr.: Vinárska a vinohradnícka škola na Matuškovej ulici, Reálna škola na Zochovej ulici, ale aj Gymnázium v Liptovskom Mikuláši a v Trenčíne.

Na stavbe Reálnej školy na Zochovej ulici Alpár použil redukované výrazné prvky. Na prelome 19. a 20. storočia architektov racionálne navrhovať, uprednostňovať účelné poslanie architektúry a bezdobý výraz, používať nové materiály a konštrukcií nútila doba.

Alpár pri stavbe gymnázia historizujúci ornament nahradil tehlovým dekórom a farebnými glazovanými obkladmi v pásoch. Celé priečelie je z neomietaného muriva, naddverné a nadokenné klenutia z tehál v kombinácií s omietaným hladkým murivom. Teda stavebné materiály a konštrukcie sa priznávali postupne, nezakrývali, tehly vytvárali nový geometrizujúci ornament.

V súčasnosti v budove sídli Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

V roku 1896 projektoval na Palisádach evanjelické lýceum, bohaté na nové motívy a zo zaujímavými orámovanými oblokmi.

• Kursalon Piešťany, v roku 1894 bol Ignác Alpár autorom projektov impozantnej, jednoposchodovej, teraz už pamiatkovej budovy s názvom Kursalon v Piešťanoch.
• Smolenický zámok, od roku 1888 renovoval a novým spôsobom dotvoril zámok v Smoleniciach. Na zámku pracoval do prvej svetovej vojny, do roku 1911.
• Uhorská kráľovská štátna hlavná reálna škola v Žiline mu býva pripisovaná ako architektonické dielo. Návrh nesie jeho meno, no tvorcami sú dvaja mladí architekti, Alpárov švagor Ambrus Orth a Emil Somló, ktorí v Alpárovom ateliéri začínali, kým si nezaložili spoločný ateliér.[1]

Priečelie maďarskej národnej banky, Budapešť

Bol navrhovateľom rôznych veľkolepých občianskych stavieb ako nap. Rakúsko-Uhorská banka, Palác burzy, Budapeštianska obchodná banka, Maďarská národná banka, Poisťovňa Anker, Ministerstvo financií, Prvá Budapeštianska poisťovňa a Budova ministerstva vnútra.