Gregor I. (pápež)

Svätý Gregor I. Veľký (lat. Gregorius Primus (Magnus)) tiež Gregor Dvojeslov alebo Gregor Dialogos, vl. menom Gregorius (* asi 540, Rím – † 12. marec 604, Rím) bol 64. pápež rímskokatolíckej cirkvi (v období rokov 590 – 604). Okrem najvyššej duchovnej funkcie sa stal známym aj ako cirkevný učiteľ a autor množstva spisov, homílií a apoštolských listov. Ako prvý mních v cirkevných dejinách sa stal pápežom.

Gregor I.
rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
3. september 590 – 12. marec 604
Pelagius II. Sabinián
Biografické údaje
Rodné menoGregorius
Narodenieasi 540
Rím, Ostrogótske kráľovstvo
Úmrtie12. marec 604
Rím, Byzantská ríša
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba3. september 590
Svätec
Sviatok3. september, 12. marec
V cirkváchrímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi
Patrónbaní, murárov, spevákov, hudobníkov, študentov, chorálneho spevu, pomocník proti dne a moru
Atribútyholubica, kniha, pápežská berla, tiara
Odkazy
Gregor I.
Kompletný zoznam pápežov
 Vatikánsky portál
 Historický portál
 Biografický portál

Gregor I. patril k najvýznamnejším pontifikom a k významným osobnostiam svojej doby. Je považovaný za zakladateľa stredovekého pápežstva.

Mladosť a cirkevná kariéra

Pochádzal zo vznešenej starorímskej senátorskej rodiny (jeho otec Gordianus ako aj matka Silvia sú považovaní za svätých). Pôvodne sa zdalo, že bol predurčený k svetskej kariére. Venoval sa právnickému povolaniu. Ako rímsky úradník a mestský prefekt (v rokoch 572 – 573) si získal mimoriadnu úctu rímskeho obyvateľstva. Po otcovej smrti sa jeho život obrátil: zriekol sa všetkých svetských hodností a na rodinných statkoch zriadil šesť benediktínskych kláštorov. Na mieste rodinného rímskeho paláca na Monte Celio zriadil siedmy kláštor, ktorého radovým členom sa stal on sám.

Čoskoro sa však jeho mníšsky život skončil. Pápež Benedikt I. ho menoval diakonom a Benediktov nástupca Pelagius II. ho v roku 579 poveril funkciou vyslanca pri cisárskom dvore v Konštantínopole. Po šiestich rokoch v pápežských službách sa v roku 586 vrátil späť do Ríma a opäť sa uchýlil do kláštora, tentoraz ako jeho opát. Napriek tomu, že sa túžil stať misionárom, po Pelagiovej smrti ho rímsky ľud zvolil za jeho nástupcu.

Na pápežskom stolci

Celý jeho pontifikát bol sprevádzaný udalosťami, ktoré mu nedovoľovali viesť tichý duchovný život. Morové epidémie a vpády plieniacich Longobardov ťažko dopadali na obyvateľstvo. V rokoch 592 – 593 sa mu však podarilo s Longobardmi uzavrieť separátny mier. Veľmi významnou mierou sa pričinil na šírení kresťanstva medzi Vizigótmi, Galmi či Anglosasmi. V čase ohrozenia Ríma cudzími nájazdmi sa stal skutočným panovníkom angažujúcim sa rovnako v duchovných ako aj svetských záležitostiach. Veľmi mu záležalo, aby obyvatelia v najťažších časoch čo najlepšie zvládali strádanie; osobne zadovažoval potraviny a ďalšie nevyhnutné veci pre hladujúci ľud. Previedol dokonalú reorganizáciu cirkevného majetku s cieľom zmiernenia sociálnej biedy. Na obranu mesta zriadil vojenskú posádku.

Veľa energie venoval reorganizácii cirkevného života ako aj usporiadania vzťahov s okolitými krajinami. V Itálii (približne dnešné Taliansko) zaviedol nový spôsob voľby biskupov a pevne presadzoval kňazský celibát. Tvrdo postihol prelátov, ktorí sa v minulosti dopustili prehreškov. Ako obdivovateľ svätého Benedikta a mníšskeho života vôbec udelil viacero výsad mníšskym rádom.

Starosti mu spôsobovali vzťahy s Byzanciou, ktorá sa odmietala podriadiť pápežskej autorite a primátu Ríma v cirkevných záležitostiach. Tieto spory sa vliekli celým Gregorovým pontifikátom; určitým zadosťučinením bolo obrátenie Anglicka na kresťanskú vieru, patriace k najvýznamnejším činom tohto pápeža.

Dlho pred svojou smrťou trpel Gregor zdravotnými ťažkosťami. Napriek tomu do svojich posledných dní vynikal duševnou sviežosťou a vitalitou (tesne pred skonom vraj diktoval svoje listy). Telesné ostatky tohto pápeža spočívajú v náhrobku v Bazilike svätého Petra. V rímskom kostole San Gregorio Magno al Celio, stredisku Gregorovho kultu, ktorý bol postavený na niekdajšom rodinnom pozemku, sa dodnes nachádza Gregorova cela.

Gregor I. patrí k štyrom západným cirkevným otcom. Dejiny mu dali prívlastok Veľký, on však používal titul „servus servorum Dei“ (sluha Božích služobníkov).

Literárna činnosť Gregora I.
Podobizeň Gregora I. v Norimberskej kronike z r. 1493

Veľmi významná je Gregorova literárna činnosť. Vo svojich dielach sa zaoberal rozborom evanjelií ako aj otázkami praktickej duchovnej správy (napr. v diele Liber regulae pastoralis vykresľuje ideál duchovného pastiera).

Dôležitú časť jeho písaných textov tvorili tzv. homílie, ktorými sa snažil o výklad Biblie vo forme kázní. Celkom sa dochovalo štyridsať homílií z rokov 590 – 593. Najväčšiu vážnosť v stredoveku požívala Homiliae in Evangelia, pochádzajúca zo samého počiatku Gregorovho pontifikátu.

Dialógy

V roku 593 vydal knihu pomenovanú Dialógy (Dialogi de vita et moribus patrum Italicorum et de aeternitate animarum). Dielo odzrkadľujúce prostú dôverčivosť svojej doby je písané vo forme rozhovoru dvoch osôb. V stredoveku to bola najčítanejšia kniha. Podľa nej bol Gregor pomenovaný aj menom Dvojeslov, resp. Dialogos.

Dej sa začína odvíjať, keď Gregor, chtiac sa zbaviť bremena svetských záležitostí, odobral sa na osamelé miesto a tu smútil nad tým, že mu podľa jeho priania nie je dožičené venovať sa v kláštornej cele duchovnej očiste duše podľa vzorov vynikajúcich svätých mužov Itálie. Tí podľa jeho slov dosiahli v odlúčenosti od sveta vrchol dokonalosti srdca. V tej chvíli ho prichádza navštíviť priateľ z detstva, teraz diakon, menom Peter, a Gregor mu otvára svoje srdce.

Z rozhovoru vyplýva, že Peter vôbec nevie, že by v Itálii žili muži ovenčení gloriolou svätosti. Gregor mu ich v prvom dialógu vymenúva dvanásť, druhý dialóg je venovaný svätému Benediktovi, v treťom sa opäť vracia k spomienkam na iných svätcov, osobitne sa zmieňuje o pápežoch Jánovi II. a Agapetovi I., štvrtým dialógom, v ktorom Gregor pripomína zázračné udalosti posilňujúce vieru v posmrtný život, celé dielo končí.

Ďalšie diela

Gregorovým najrozsiahlejším dielom sú Moralia (Expositio in librum Iob seu Moralium libri), na ktorom začal pracovať ešte ako vyslanec v Konštantínopole a dokončil ho okolo roku 595. Dielo, kladúce si za cieľ vyzdvihnutie morálneho zmyslu života s ohľadom na jeho praktické nábožensko-mravné aplikácie, sa hneď po svojom uvedení stalo akousi príručkou morálky a asketickej teológie.

Do dnešných dní sa dochovalo osemstopäťdesiat štyri Gregorových pastierskych listov, ktoré sú svedectvom doby a jej problémov. Listy zachytávajú veľký diel jeho vládnej a pastierskej činnosti. Ich adresátmi boli viacerí súdobí panovníci, správcovia pápežských statkov; najväčší počet listov je určených biskupom, metropolitom a cirkevným patriarchom.

Okrem toho zložil mnoho modlitieb a napísal množstvo komentárov k biblickým textom. Ani tu však Gregorova literárno-spoločenská činnosť nekončí. Podieľal sa na vypracovaní latinskej liturgie a v Ríme založil spevácku školu. Jeho meno je spojené s tzv. gregoriánskym chorálom, jednohlasným náboženským spevom, ktorý sa bezo zmien zachoval do súčasnosti.

Legendy spájané s Gregorom I.
Socha Gregora I. vo farskom kostole v St. Wolfgang im Salzkammergut z r. 1706

Gregor I. bol človekom veľkých schopností, rozhodnosti a energie, ale vždy realistický a pokorne zmýšľajúci. S jeho životom sa spája niekoľko legiend poukazujúcich na jeho svätosť.

Po zvolení pápežom sa necítil hodný pre túto funkciu a chcel z Ríma utiecť. V prezlečení sa mu to aj podarilo, no čoskoro ho našli, údajne podľa nebeského svetla, ktoré sa nad ním rozžiarilo.

Dcére cisára Tiberia II. (Konštantína) Konstancii Gregor ponúkal ako relikviu rubáš evanjelistu Jána. Konstancia však ponúkanú relikviu odmietla s tým, že vraj nie je pravá. Nato Gregor uchopil nôž a prepichol ním plášť, z ktorého okamžite vytryskla krv ako dôkaz pravosti.

Medzi legendy spájajúce sa s Gregorom I. patrí nádherná príhoda o morovej rane, ktorá postihla Rím v prvom roku Gregorovho pontifikátu. Pápež na odvrátenie choroby usporiadal procesiu, ktorá keď prechádzala okolo vtedajšieho Hadriánovho mauzólea na jeho vrchole sa objavil archanjel Michal. Ako znamenie konca epidémie zasunul svoj meč do pošvy. V bronzovom stvárnení flámskeho sochára Petera Antona von Verschaffelta z roku 1753 nájdeme tento výjav na vrchole Anjelského hradu dodnes.

Gregor I. vo výtvarnom umení

O význame a popularite pápeža Gregora I. svedčí množstvo výtvarných diel, zachytávajúcich epizódy a dôležité udalosti v živote tohto pontifika. Príklady diel možno nájsť takmer v každom slohu – napr. z gotiky je známym spracovaním dosková maľba Majstra Theodorika, z renesancie nachádzame Gregorovu podobizeň na známej Raffaelovej freske Dišputa o Sviatosti oltárnej v Apoštolskom paláci, od ranobarokového umelca Carla Saraceniho pochádza obraz z roku 1610. Z 18. storočia pochádza Gregorova socha od neznámeho autora na kazateľnici trinitárskeho kostola v Bratislave. V rozličných krajinách je Gregorovi I. zasvätených viacero sakrálnych stavieb. Je takisto patrónom viacerých miest.

Iné projekty

Zdroje
  • „3. septembra : Sv. Gregor Veľký, pápež a cirkevný učiteľ (540? – 604).“ In: Rajmund Ondruš S.J.: Blízki Bohu i ľuďom : Životopisy svätých usporiadané podľa liturgického kalendára. Na Slovensku prvé vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, š. p., 1991 ako záujmová publikácia pre Spolok svätého Vojtecha. S. 445–451. ISBN 80-222-0277-0.
  • „3. september : Sv. GREGOR I. VEĽKÝ, pápež a učiteľ Cirkvi.“ In: Daniel Dian – Viliam Judák: Každý deň so svätými : II. diel. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. S. 74. ISBN 978-80-7162-679-4.
  • „Dňa 12. marca : Sv. Gregor Dvojeslov.“ In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003. S. 153–157. ISBN 80-7165-381-0.
  • „Gregor Veľký, pápež : 12. marec.“ In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998. S. 197–199. ISBN 80-967341-1-3.
  • „Svätý Gregor I. Veľký.“ In: Viliam Judák: Na Petrovom stolci I. : Krátke dejiny pápežov. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010. S. 128-129. ISBN 978-80-7162-834-7.
  • J. Kadlec: Dějiny katolické církve I. Vydavatelství Univerzity Olomouc : Palackého, 1993.
  • Sl. Ravik: O světcích a patronech. Praha : Levné knihy KMa, 2006. ISBN 80-7309-343-X.
  • J. N. D. Kelly: Pápeži dvoch tisícročí. Bratislava : Roal, 1994. ISBN 80-88706-00-9.
  • ZivotySvatych.sk: Gregor Veľký, pápež a učiteľ Cirkvi.
  • R. P. Nettelhorst: 100 postáv z Biblie. Bratislava : Slovart, 2008. ISBN 978-80-8085-619-9.

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


Predchodca:
Pelagius II.		 Pápež
Gregor I.
(zoznam)		 Nástupca:
Sabinián


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.