Brazília

Brazília, dlhý tvar Brazílska federatívna republika (port. República Federativa do Brasil) je najväčší a najľudnatejší štát v Južnej Amerike. Na severe susedí s Francúzskou Guyanou, Surinamom, Guyanou, Venezuelou a Kolumbiou; na západe s Peru, Bolíviou a Paraguajom; na juhu s Argentínou a Uruguajom.

O iných významoch výrazu Brazília pozri Brazília (rozlišovacia stránka).
Brazílska federatívna republika
Vlajka Znak
Národné motto:
Ordem e Progresso
(Poriadok a pokrok)
Štátna hymna:
Hino Nacional Brasileiro
(Brazílska národná hymna)
Miestny názov  
  dlhýRepública Federativa do Brasil
  krátkyBrasil
Hlavné mesto Brazília
15°47 j.š. 47°52 z.d.
Najväčšie mesto São Paulo
Úradné jazyky portugalčina
Štátne zriadenie
Prezident
Viceprezident
federatívna republika
Jair Bolsonaro
Hamilton Mourão
Vznik 7. september 1822
Susedia Francúzska Guyana, Surinam, Guyana, Venezuela, Kolumbia, Peru, Bolívia, Paraguaj, Argentína, Uruguaj
Rozloha
  celková
  voda (%)
 
8 515 767 km² (5.)  
 km² (0,65 %)
Počet obyvateľov
  odhad (2018)
  sčítanie (2000)

  hustota (2018)
 
209 129 000 (6.)
169 799 170

25/km² (199.)
HDP
  celkový
  na hlavu (PKS)
2018
2 139 mld. $ (9.)
16 199 $ (81.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,754 (79.) – vysoký
Mena real (BRL)
Časové pásmo
  Letný čas
(UTC-2 až -5 (oficiálne 3))
(UTC-1 až -4 (oficiálne 2)1)
Medzinárodný kód BRA / BR
Medzinárodná poznávacia značka BR
Internetová doména .br
Smerové telefónne číslo +55
1 V južných a juhovýchodných federatívnych štátoch sa letný čas neuplatňuje.

Na území Brazílie sa rozkladá jeden z najväčších tropických dažďových pralesov na svete - Amazonský prales. Brazília bola v minulosti najväčšou kolóniou Portugalska a portugalčina je v Brazílii úradným jazykom. Hlavným mestom Brazílie je mesto Brazília, plánovane vybudovaná v rokoch 1956 - 1960 v brazílskom vnútrozemí. Najväčším mestom je Sao Paulo s 12 miliónmi obyvateľov (2016).

Dejiny

V roku 1500 zakotvil na brazílskom pobreží portugalský admirál Pedro Álvares Cabral a od roku 1532 sa začala portugalská kolonizácia. Počas napoleonských vojen v roku 1807 utiekol do Brazílie portugalský dvor s kráľom Jánom VI., ktorý tu vládol 13 rokov. V roku 1815 bola zrušená kolónia a vyhlásené Spojené kráľovstvo Portugalska, Brazílie a Algárve. Nezávislým cisárstvom sa stala Brazília 7. septembra 1822. 15. novembra 1889 bola monarchia zvrhnutá a vyhlásená federatívna republika. Podľa vzoru USA bola v roku 1891 prijatá ústava a vyhlásené Spojené štáty brazílske.

Hospodárstvo

Brazília je najvýznamnejším štátom juhoamerického kontinentu. Sústreďuje sa hlavne na priemysel a poľnohospodárstvo a okrem toho ma aj veľké nerastné bohatstvo. Z viacerých ložísk nerastných surovín sa najviac ťaží železná ruda, mangán, bauxit, nikel, chróm, volfrám, cín, uhlie, ropa, zemný plyn, zlato, niób, zirkón, diamanty, drahokamy, meď, zinok, fosfáty, azbest, tuha, magnezit, soľ a kaolín.
Medzi najdôležitejšie priemyslové odvetvia Brazílie patrí strojárstvo (výroba osobných a nákladných automobilov), hutníctvo (výroba surového železa, ocele, farebných kovov), petrochémia (rafinérie ropy), chémia (výroba hnojív, kyselín a plastických hmôt), potravinársky, textilný, gumárenský, obuvnícky, papierenský a drevársky priemysel. Na výrobe elektrickej energie sa vo väčšej miere podieľajú vodné elektrárne (92% výroby elektriny). Najväčšie vodné elektrárne sú Itaipú, Tucuruí, Ilha Solteiram, Jupiá, Furnas a Paulo Afonso. Tie využívajú veľký potenciál riek.

Okolo 57% územia Brazílie sú lesy, lúky a pastviny (22%), orná pôda (viac než 7%). Poľnohospodárska produkcia patrí k najväčším na svete, prevláda monokultúrne veľkovýrobné plantážnictvo. Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú káva, sisal, pomaranče, cukrová trstina, pšenica, ryža, obilie, zemiaky, bavlna, palmové jadrá, kokosové orechy, zelenina, hrozno, ananásy, citróny, mango, papája a tabak. Živočíšna výroba je zameraná na chov hovädzieho dobytka, prasiat, oviec, koní, kôz a hydiny. Významný pre Brazíliu je rybolov.

Brazília je členom spoločného hospodárskeho zoskupenia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky (skratka BRICS)[1] a asociácie voľného obchodu Mercosur.

Geografia

Povrch

Územie Brazílie tvoria tri veľké geomorfologické celky. Na severe je Guyanská vysočina, kde sa nachádza najvyššia hora Brazílie Pico da Neblina, ktorá meria 3014 metrov. Na západe, juhu a v strede Brazílie je Amazonská nížina a na východe a juhovýchode rozsiahla Brazílska vysočina.

Administratívne členenie

Brazília je federáciou administratívne rozčlenenou na 26 členských štátov, jeden federálny dištrikt (Distrito Federal do Brasil), v ktorom leží brazílske hlavné mesto - Brazília a obce. Štáty spravujú svoje záležitosti, vyberajú miestne dane a dostávajú podiely z celoštátnych daní. Majú guvernéra a jednokomorové legislatívne zhromaždenie volené priamo. Majú aj nezávislé súdnictvo pre všeobecné náležitosti. Napriek tomu majú oveľa menej autonómie vo vytváraní vlastných zákonov ako je tomu v USA. Napríklad občianske a trestné zákony môžu byť odhlasované len federálnym dvojkomorovým Kongresom a sú jednotné pre celú krajinu.

Štáty a federálny dištrikt sú spojené do piatich štatistických regiónov: Norte, Nordeste do Brasil, Centro-Oeste do Brasil, Sudeste do Brasil a Sul do Brasil. Brazílske regióny sú len geografické, nie politické, alebo administratívne jednotky. Hoci sú zákonom definované, sú štatistickými jednotkami a určujú, kam pôjdu federálnych financie na rozvojové projekty.

Obce, rovnako ako štáty, majú autonómnu administratívu, vyberajú vlastné dane a dostávajú podiel z federálnych daní a daní federálneho štátu. Každá obec má predsedu a legislatívne zhromaždenie, ale žiaden osobitný súdny dvor. Na druhej strane štát sa môže viacero obcí spojiť súdnej správnej jednotky označovanej ako comarca.

  1. Acre
  2. Alagoas
  3. Amapá
  4. Amazonas
  5. Bahia
  6. Ceará
  7. Espírito Santo
  8. Goiás
  9. Maranhão
  10. Mato Grosso
  11. Mato Grosso do Sul
  12. Minas Gerais
  13. Pará
  14. Paraíba
  1. Paraná
  2. Pernambuco
  3. Piauí
  4. Rio de Janeiro
  5. Rio Grande do Norte
  6. Rio Grande do Sul
  7. Rondônia
  8. Roraima
  9. Santa Catarina
  10. São Paulo
  11. Sergipe
  12. Tocantins
  13. Distrito Federal

Vodstvo

Sútok Amazonu a Rio Negro pri Manause.

Najväčšou riekou Brazílie a aj celého sveta je Amazonka s dĺžkou 7062 kilometrov. Údaje o šírke koryta dokazujú, ako sa veľtok na území Brazílie posilňuje. V Peru na Iquitose je široká 4 km, pred Manausom 10 km, po sútoku s Rio Negro 20 km a pred ostrovom Marajó 80 km. Najväčšie prítoky zľava sú rieky Putumayo, Jarupá a Rio Negro, sprava Juruá, Purus, Madeira, Tapajós a Xingu. Na juhu ostrova Marajó ústi rieka Tocantins s prítokom Araguaia.

Juh Brazílie odvodňuje veľtok Paraná s najväčším prítokom Paraguaj. V celej oblasti je veľké množstvo vodopádov; z nich najznámejšie sú vodopády Iguaçu a priehrada Represa Itaipú. Veľká priehradná nádrž Represa Sobradinho je na rieke Sao Francisco, ktorá ústi na severovýchode do Atlantického oceánu. Na juhu Brazílie pri Atlantickom pobreží sú lagúnové jazerá Lagoa dos Patos a Lagoa Mirim.

Podnebie

Väčšina územia je pod vplyvom tropického, vlhkého a teplého podnebia, ktoré sa vyznačuje vysokými teplotami a značnými zrážkami; tie sú z polovice prinášané od Atlantického oceána a z polovice sa tvoria výparmi. V Brazílii trvá zima od júna do augusta, na juhu s teplotami medzi 13 - 18 °C. Leto je tam od decembra do februára, kedy sa teploty v Rio de Janeiro dostávajú často k 40 °C a neklesá pod 30 °C. Od Bahie po Maranho sú teploty po celý rok okolo 28 °C a je tam nízka vlhkosť ako v Rio de Janeiro. Priemerná teplota v Amazónii je 27 °C, s vysokou vlhkosťou.

Mapa Brazílie

Slováci, ktorí tu pôsobili

Referencie

  1. BRICS information portal [online]. [Cit. 2020-09-08]. [url%7D Dostupné online.]
  2. KUBANOVIČ, Zlatko : Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 283 - 284.
  3. KUBANOVIČ, Zlatko. Človek, ktorý rozdával nádej. Don Bosco dnes, 2016, roč. 47, čís. 1, s. 24  25. Dostupné online [cit. 2016-09-28]. ISSN 1338-4201.

Literatúra

  • GRAUSOVÁ, Šárka    RUDOLFOVÁ, Alena    TICHÝ, Milan (eds.) : Brazílie v souvislostech. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2019. 424 s.
  • KLÍMA, Jan: Dějiny Brazílie. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 459 s. ISBN 80-7106-261-8

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brazília
  • Wikislovník ponúka heslo Brazília


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.