Brazília

V roku 1500 zakotvil na brazílskom pobreží portugalský admirál Pedro Álvares Cabral a od roku 1532 sa začala portugalská kolonizácia. Počas napoleonských vojen v roku 1807 utiekol do Brazílie portugalský dvor s kráľom Jánom VI., ktorý tu vládol 13 rokov. V roku 1815 bola zrušená kolónia a vyhlásené Spojené kráľovstvo Portugalska, Brazílie a Algárve. Nezávislým cisárstvom sa stala Brazília 7. septembra 1822. 15. novembra 1889 bola monarchia zvrhnutá a vyhlásená federatívna republika. Podľa vzoru USA bola v roku 1891 prijatá ústava a vyhlásené Spojené štáty brazílske.

Brazília je najvýznamnejším štátom juhoamerického kontinentu. Sústreďuje sa hlavne na priemysel a poľnohospodárstvo a okrem toho ma aj veľké nerastné bohatstvo. Z viacerých ložísk nerastných surovín sa najviac ťaží železná ruda, mangán, bauxit, nikel, chróm, volfrám, cín, uhlie, ropa, zemný plyn, zlato, niób, zirkón, diamanty, drahokamy, meď, zinok, fosfáty, azbest, tuha, magnezit, soľ a kaolín.
Medzi najdôležitejšie priemyslové odvetvia Brazílie patrí strojárstvo (výroba osobných a nákladných automobilov), hutníctvo (výroba surového železa, ocele, farebných kovov), petrochémia (rafinérie ropy), chémia (výroba hnojív, kyselín a plastických hmôt), potravinársky, textilný, gumárenský, obuvnícky, papierenský a drevársky priemysel. Na výrobe elektrickej energie sa vo väčšej miere podieľajú vodné elektrárne (92% výroby elektriny). Najväčšie vodné elektrárne sú Itaipú, Tucuruí, Ilha Solteiram, Jupiá, Furnas a Paulo Afonso. Tie využívajú veľký potenciál riek.

Okolo 57% územia Brazílie sú lesy, lúky a pastviny (22%), orná pôda (viac než 7%). Poľnohospodárska produkcia patrí k najväčším na svete, prevláda monokultúrne veľkovýrobné plantážnictvo. Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú káva, sisal, pomaranče, cukrová trstina, pšenica, ryža, obilie, zemiaky, bavlna, palmové jadrá, kokosové orechy, zelenina, hrozno, ananásy, citróny, mango, papája a tabak. Živočíšna výroba je zameraná na chov hovädzieho dobytka, prasiat, oviec, koní, kôz a hydiny. Významný pre Brazíliu je rybolov.

Brazília je členom spoločného hospodárskeho zoskupenia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky (skratka BRICS)[1] a asociácie voľného obchodu Mercosur.

Severný región Severovýchodný r. Stredozápadný r. Juhovýchodný región Južný región Acre Amazonas Pará Roraima Amapá Rondônia Tocantins Maranhão Bahia Piauí Ceará Rio Grande do Norte Paraíba Pernambuco Alagoas Sergipe Mato Grosso Mato Grosso do Sul Distrito Federal Goiás Minas Gerais São Paulo Rio de Janeiro Espírito Santo Paraná Santa Catarina Rio Grande do Sul Argentína Bolívia Čile Kolumbia Fr. Guyana Guyana Paraguaj Peru Surinam Uruguaj Venezuela

Brazília je federáciou administratívne rozčlenenou na 26 členských štátov, jeden federálny dištrikt (Distrito Federal do Brasil), v ktorom leží brazílske hlavné mesto - Brazília a obce. Štáty spravujú svoje záležitosti, vyberajú miestne dane a dostávajú podiely z celoštátnych daní. Majú guvernéra a jednokomorové legislatívne zhromaždenie volené priamo. Majú aj nezávislé súdnictvo pre všeobecné náležitosti. Napriek tomu majú oveľa menej autonómie vo vytváraní vlastných zákonov ako je tomu v USA. Napríklad občianske a trestné zákony môžu byť odhlasované len federálnym dvojkomorovým Kongresom a sú jednotné pre celú krajinu.

Štáty a federálny dištrikt sú spojené do piatich štatistických regiónov: Norte, Nordeste do Brasil, Centro-Oeste do Brasil, Sudeste do Brasil a Sul do Brasil. Brazílske regióny sú len geografické, nie politické, alebo administratívne jednotky. Hoci sú zákonom definované, sú štatistickými jednotkami a určujú, kam pôjdu federálnych financie na rozvojové projekty.

Obce, rovnako ako štáty, majú autonómnu administratívu, vyberajú vlastné dane a dostávajú podiel z federálnych daní a daní federálneho štátu. Každá obec má predsedu a legislatívne zhromaždenie, ale žiaden osobitný súdny dvor. Na druhej strane štát sa môže viacero obcí spojiť súdnej správnej jednotky označovanej ako comarca.

Vodstvo

Sútok Amazonu a Rio Negro pri Manause.

Najväčšou riekou Brazílie a aj celého sveta je Amazonka s dĺžkou 7062 kilometrov. Údaje o šírke koryta dokazujú, ako sa veľtok na území Brazílie posilňuje. V Peru na Iquitose je široká 4 km, pred Manausom 10 km, po sútoku s Rio Negro 20 km a pred ostrovom Marajó 80 km. Najväčšie prítoky zľava sú rieky Putumayo, Jarupá a Rio Negro, sprava Juruá, Purus, Madeira, Tapajós a Xingu. Na juhu ostrova Marajó ústi rieka Tocantins s prítokom Araguaia.

Juh Brazílie odvodňuje veľtok Paraná s najväčším prítokom Paraguaj. V celej oblasti je veľké množstvo vodopádov; z nich najznámejšie sú vodopády Iguaçu a priehrada Represa Itaipú. Veľká priehradná nádrž Represa Sobradinho je na rieke Sao Francisco, ktorá ústi na severovýchode do Atlantického oceánu. Na juhu Brazílie pri Atlantickom pobreží sú lagúnové jazerá Lagoa dos Patos a Lagoa Mirim.

Podnebie

Väčšina územia je pod vplyvom tropického, vlhkého a teplého podnebia, ktoré sa vyznačuje vysokými teplotami a značnými zrážkami; tie sú z polovice prinášané od Atlantického oceána a z polovice sa tvoria výparmi. V Brazílii trvá zima od júna do augusta, na juhu s teplotami medzi 13 - 18 °C. Leto je tam od decembra do februára, kedy sa teploty v Rio de Janeiro dostávajú často k 40 °C a neklesá pod 30 °C. Od Bahie po Maranho sú teploty po celý rok okolo 28 °C a je tam nízka vlhkosť ako v Rio de Janeiro. Priemerná teplota v Amazónii je 27 °C, s vysokou vlhkosťou.

Mapa Brazílie

• Viliam Vagač (* 1889 – † 1970) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, spoluzakladateľ a riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Taliansku, trpiteľ za vieru-disident, misionár (misionárom v Brazílii bol 15 rokov).[2]
• Jozef Čakloš (* 1908 – † 1928) –  salezián, misionár.[3]

• GRAUSOVÁ, Šárka  –  RUDOLFOVÁ, Alena  –  TICHÝ, Milan (eds.) : Brazílie v souvislostech. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2019. 424 s.
• KLÍMA, Jan: Dějiny Brazílie. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 459 s. ISBN 80-7106-261-8

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brazília
• Wikislovník ponúka heslo Brazília