Zirkón

Zrnko zirkónu v optickom mikroskope.

Je tetragonálny, jeho kryštály väčšinou tvoria jednoduché spojky dipyramídy {011} a priziem {010} s štvorcovým prierezom. Na základe morfológie kryštálov zirkónu bola vypracovaná metodológia, pomocou ktorej možno určiť pôvod zirkónu. Všeobecne platí, že výrazne prizmatické až elongované kryštály vznikli pri pomalom chladnutí, zatiaľ čo zirkóny romboedrálneho tvaru vznikali pri rýchlom chladnutí. Romboédrický tvar tiež môže naznačovať pôvod v bázickejšej magme, zatiaľ čo kyslú magmu indikujú tabuľkovité zirkóny.

Má diamantový lesk a bezfarebný vryp. Väčšinou farby v odtieňoch hnedej. Obsahuje Zr je často zastupovaný Hf bežne 1-4% no boli zaznamenané aj obsahy takmer 24%[3]. Obsah Hf je odrazom geotektonického pôvodu. Zirkón s vyšším obsahom hafnia pochádza zo zemskej kôry, zatiaľ čo zirkóny s menším obsahom hafnia sú plášťového pôvodu. Si zastupuje As, Nb, Te alebo P. Štruktúra sa skladá z tetraédrov SiO₄ a dodekaédrov ZrO₈. Koncentrujú sa v ňom ťažké prvky vzácnych zemín. Pri geochemickej analýze normalizovanej na chondrit má zirkón negatívnu Ce a Eu anomáliu. Izotopové zloženie zirkónov je dobre známe a vhodné pre výskum, pretože sa zachovávava až do granulitovej fácie metamorfózy.

Je výrazne odolný voči kyselinám. Zaujímavý jav je rádioaktivita zirkónu, nakoľko žiaden prvok tvoriaci minerál (Zr, Si, O) nie je prirodzene rádioaktívny. Zirkón je však izoštruktúrne podobný s thoritom - (Th,U)SiO₄, ktorý je rádioaktívny. V metamorfnom procese sú molekuly thoritu zabudovávané do štruktúry zirkónu, čim tento nadobudne rádioaktívne vlastnosti. Je metamiktný, to znamená, že jeho kryštálová mriežka obsahujúca rádioaktívne prvky sa rozpadá.

Zirkón je vhodný na geochronologické datovanie pomocou rádiometrických metód (U/Th alebo U/Pb). Práve najstaršia známa minerálna látka pochádzajúca zo Zeme je kryštál zirkónu.

Zirkón sa vyskytuje ako akcesorický minerál vo vyvretých (hlavne v hlbinných). Bežný je hlavne v kyslých horninách ako sú granity, granodiority až monzonity. Hojný je aj v nefelinických syenitoch.[1] Väčšie kryštály sa dajú nájsť v pegmatitoch). Je to protomagmatický minerál, kryštalizuje z taveniny ako jeden z prvých minerálov. Známy je tiež z premenených hornín (ako rekryštalizované zrná) napr. v mramoroch, svoroch a rulách. Nakoľko je pomerne dobre odolný voči zvetrávaniu, zachováva sa ako ťažký minerál v usadených horninách a náplavoch.

Ako drahý kameň bol ťažený z náplavov v Mature na Srí Lanke, ale i na Urale v Rusku a v Austrálii.[1]

Zirkón je najstarší (vo vzťahu k veku Zeme, nie k ľudskému poznaniu) známy minerál na Zemi, nález z Jack Hills v Austrálii bol stanovený na 4,4 mld. rokov.[4]

Je dôležitým zdrojom chemického prvku zirkónia. Zirkónium má viaceré technicky vhodné vlastnosti. Má nízky koeficient tepelnej rozťažnosti. Má tiež vysokú teplotu topenia a používa sa preto na výrobu téglikov, v ktorých sa taví platina. V jadrových reaktoroch sa používa ako obal palivových tyčí.[2] Pekne sfarbené odrody sa vďaka jeho vysokému lomu svetla používajú v šperkárstve.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zirkón

• Zirkón na www.mindat.org