Azbest

Azbest je technické označenie skupiny 6 jemne vláknitých silikátových minerálov používaných pre svoje vhodné fyzikálne vlastnosti v priemysle[1]. Azbesty vytvárajú dlhé tenké vláknité štruktúry, ktoré sa štiepajú po dĺžke. Oceňovaná je najmä ich vysoká teplota tavenia je okolo 1 100 °C – 1 500 °C. Ide o silikáty s obsahom Fe (železo), Mg (horčík), Ca (vápnik), Al (hliník) a Na (sodík), delia sa na dve skupiny[2]:

Azbest pod mikroskopom

Vlastnosti a použitie

Jeho typickou vlastnosťou je nehorľavosť a čiastočne žiaruvzdornosť. Azbest je pevný a ohybný, dajú sa z neho tkať tkaniny. Je tiež zlým tepelným vodičom. Je odolný voči kyselinám a zásadám. Azbest nemá charakteristický zápach ani chuť. Jeho vlákna sa dobre viažu s cementom.

Azbest sa používal na výrobu eternitu, potrubia, v chemickom a potravinárskom priemysle ako filtračné plátno. Pre svoju tepelnú odolnosť sa používal na výrobu tkanín určených do horľavého prostredia. Vlákna sa splietajú a vznikajú ohňovzdorné látky a dosky. Ako nehorľavá vláknitá prísada sa používal do cementov, ako nehorľavá nástreková hmota, požiarna izolácia a pod.

Škodlivosť

Azbest je pre ľudský organizmus vysoko škodlivý. Jeho nebezpečnosť spočíva v malých rozmeroch jeho vlákien. Pri mechanickom poškodení sa ihličky azbestu dostávajú do vzduchu, kde sú schopné vznášať sa. Vdýchnutím sa dostávajú do pľúc, kde sa zabodnú do pľúcnych mechúrikov (ostré ihlice), dráždia ich a časom okolo nich môže vzniknúť rakovinový nádor. Ide o silne karcinogénnu látku. Používanie azbestu je na Slovensku zakázané.

Azbestové materiály a nástreky sa považujú za nebezpečný odpad. Na území Slovenska smie azbestové materiály odstraňovať (napr. starú krytinu) iba oprávnená spoločnosť. Oprávnenie vydáva Úrad verejného zdravotníctva. Odstránený azbest musí byť stabilizovaný a uskladnený na skládke s príslušným povolením.[3]

Produkcia

V roku 2009 bolo vyprodukovaných po celom svete 2 milióny ton azbestu. Najväčším producentom je Rusko produkujúce asi 50% svetovej ťažby, nasleduje Čína (14%), Kazachstan (10,5%), Kanada (9%) a Brazília (12,5%). Ďalšími významnými producentmi sú USA a Zimbabwe[4].

Referencie
  1. Alleman, J. E., Mossman, B. T., 1997, Asbestos Revisited. Scientific American, s. 54 – 57
  2. Krištín, J., Fejdi, P., Machata, M., 1999, Elektrónovo-optické štúdium silikátových minerálov ako rizikovej zložky prachu. Mineralia Slovaca, 31, s. 143 – 148
  3. Odstraňovanie azbestových materiálov [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2011-12-02]. Dostupné online.
  4. Virta, R. L.. Asbestos [online]. minerals.usgs.gov, január 2010, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Azbest
  • Wikislovník ponúka heslo Azbest

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.