Albert Veľký

Študoval na Padovskej univerzite. V roku 1223 vstúpil do rehole dominikánov. Neskôr učil v Hildesheime, Freiburgu, Regensburgu a v Štrasburgu. Potom odišiel učiť na Parížsku univerzitu, kde r. 1245 získal doktorát. V roku 1248 bol poslaný do Kolína nad Rýnom, kde zorganizoval šúdium a viedol celú univerzitu. V roku 1254 bol zvolený za provinciálneho predstaveného dominikánskej rehole v Teutónsku (dnešné Nemecko). Pápež Alexander VI. ho v roku 1260 ustanovil za biskupa Regensburgu. Zomrel v Kolíne a pochovali ho v kostole sv. Ondreja.

De animalibus

Pri tvorbe svojho filozoficko-teologického systému sa opieral o Aristotelovu filozofiu. Albertovo dielo podáva pokus o súborné transformovanie aristotelizmu do kresťanskej filozofie. Albert ako prvý obsiahol svojimi komentármi celé Aristotelovo dielo a na tomto základe sa snažil vedecky zvládnuť otázky, ktoré sa týkajú tak filozofie ako aj teológie, ako napr. pôvod sveta, istota racionálneho poznania, predpoklady šťastného života atď.

Prvým v stvorení bola hmota, čas, anjeli a empireum, čiže nehybné, najvyššie, všeobklopujúce nebo, samo obklopované už iba Trojicou (Bohom). Empireum je príčinou pohybu vo svete.

Albert Veľký bol odporcom averroistov: nešlo mu o primárne, slobodné postavenie filozofie (rozumu), ale rozum (filozofiu) chcel včleniť na miesto, ktoré im určili veľkí filozofi patristiky: vytvoríť harmóniu rozumu a viery, podriadiť rozum viere, no nezničiť ho vierou. V záležitostiach zjavenia platí autorita Božieho Slova.

Filozofiu považuje za nevyhnutnú spojenkyňu teológie, ktorá nie je proti viere, ale jej úvodom, účinne jej pomáha k jasnosti a presvedčivosti.

Prirodzený rozum má svoju oblasť v logike, etike a metafyzike, v empirickych záležitostiach však musí zachovávať zdržanlivosť, lebo tu platia iné zákony.

Albert Veľký sa venoval aj prírodným vedám, kde sa usiloval vychádzať z pozorovania a skúsenosti. Zviera ako kategória čohosi všeobecného je skoršie ako konkrétne zviera, hoci v poriadku prirodzeného jestvovania je jednotlivo-konkrétne zviera skoršie.

Zaoberal sa aj alchýmiou, teda stredovekou chémiou. Považuje sa za objaviteľa chemického prvku arzén, ktorý sa mu okolo roku 1250 podarilo ako prvému izolovať.[2][3]

De Adhaerendo Deo (v slovenčine: O primknutí sa k Bohu) [4].

Albert Veľký pripravil pôdu pre vystúpenie svojho žiaka Tomáša Akvinského.

V roku 1931 bol vyhlásený za svätého. V roku 1941 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna prírodovedcov a za učiteľa cirkvi.

• Johannes Eckhart
• Ján z Freiburgu
• Hugo Ripelin
• Tomáš Akvinský
• Ulrich zo Štrasburgu

1. Albert Veliký. In: Lexikon alchymie a hermetických věd. Ed. Claus Priesner, Karin Figala; preklad Petr Babka. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2006. 368 s. (Kulturní historie.) ISBN 80-7021-815-0. S. 20-22.
2. EMSLEY, John. Nature's Building Blocks: An A-Z Guide to the Elements. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-0-19-850341-5. S. 43,513,529.
3. VENHART, Martin. Ako sa od praveku menilo objavovanie a používanie chemických prvkov [online]. SME.sk - Petit Press a.s., 2019-06-27, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
4. O primknutí sa k Bohu, databazeknih.cz

• albertinizmus
• stredoveká filozofia
• vrcholná scholastika

• Compendium theologicae veritatis. [s.l.] : [s.n.], 1480. 322 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Albert Veľký
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albert Veľký

• svätý Albert Veľký
• Albert Veľký, dominikani.sk

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.