John Dewey

Podľa Deweyho sa od ostatných živočíchov neodlišujeme tým, že myslíme, ale tým, že na rozdiel od nich sa dokážeme adaptovať na čoraz zložitejšie a komplexnejšie prostredie, dokážeme rozširovať svoj obzor a svoje presvedčenia zdôvodňovať pred čoraz väčším publikom. To, čo nazývame poznávaním alebo skúmaním, je podľa Deweyho vždy iba vecou ďalšieho prispôsobovania sa.

Morálny a politický pokrok nie je postupné približovanie sa k jedinej správnej Morálke a jedinej správnej politike, ale je to jednoducho pokrok na naše dovtedajšie Ja. Podobne ako Hegel považoval dejiny sveta za proces smerujúci k čoraz rozvinutejším a komplexnejším stavom, aj Dewey pokladal individuálny duchovný pokrok ľudskej bytosti i politický a sociálny pokrok civilizácie za prekonávanie minulosti. Spôsob, akým túto minulosť prekonávame, nám pritom umožňuje obzrieť sa späť a zistiť, kde sme urobili chyby.

Dewey bol presvedčený, že o budúcnosti nemôžeme nič vedieť, že dejiny nemajú nijaký prirodzený cieľ. Dewey chápal kultúrne dejiny od neandertálcov až po súčasnosť podobne, ako biológovia chápu biologickú evolúciu od améby až po opicu. Ani v jednom prípade nejde o niečo osudové, nevyhnutné, jednoducho to tak bolo, ale keď už to bolo, využime to vo svoj prospech. Človek sa na tejto planéte objavil náhodou. Takou istou náhodou, a nie osudom bolo aj to, že na planéte sa objavila demokratická spoločnosť. Podobný názor má aj na vznik kresťanstva, kde bol presvedčený, že kresťanstvo nevďačí za svoj vznik zjaveniu, ale takrečeno šťastnej náhode. Nemuselo k tomu dôjsť, ale keď už k tomu došlo, západná civilizácia ju využila vo svoj prospech.
Podľa Deweyho, podobne ako podľa Heideggera boli dejiny metafyziky dejinami úsilia nájsť niečo vznešené a mocné, – nech už to bol Boh, Skutočnosť či Rozum – čo by stálo na našej strane. Kant napríklad tvrdil, že práve rozum je na našej strane, Marx tvrdil, že sú to dejiny, cirkvi hlásajú, že je to Boh. Dewey, poučený Darwinom, tvrdí, že sme tu celkom sami. Na otázku, odkiaľ sa berie ten osvietenský sen o demokratickej spoločnosti, odpovedal: Je to jednoducho sen, výplod ľudskej fantázie.

Jediná špecificky ľudská vec je jazyk. No dejiny jazyka sú neprerušovaným príbehom postupne narastajúcej zložitosti. Je to príbeh o tom, ako sme sa od neandertálskeho chrochtania a štuchania lakťami dostali k nemeckým filozofickým traktátom, a nie je o nič menej súvislý ako príbeh o tom, ako sme sa dostali od améb k antropoidom. Obidva príbehy sú súčasťou jedného rozsiahlejšieho príbehu. Biologickú evolúciu plynulo nahrádza evolúcia kultúrna. Z evolučného hľadiska sa chrochtanie líši od traktátov iba mierou zložitosti. No rozdiel medzi zvieratami používajúcimi jazyk a nemými zvieratami, ako aj rozdiel medzi kultúrami, v ktorých existuje, je ako vždy dôležitý a evidentný, hoci tu v obidvoch prípadoch ide o rozdiel v miere. Podľa Deweyho sa filozofi ostro odlišujúci rozum od skúsenosti či morálku od rozumnosti pokúšajú urobiť z dôležitého rozdielu v miere rozdiel metafyzický. Preto si vymysleli problémy, ktoré sú neriešiteľné, a pritom vykonštruované.

Podľa Deweyho rozlíšenie medzi rozumnosťou a morálkou, rovnako ako rozlíšenie medzi zvykom a zákonom, je rozlíšením miery – miery potreby vedomého uváženia a explicitného formulovania príkazov-, nie druhovým rozlíšením. Užitočné sa od správneho neodlišuje druhovo. Správne je iba abstraktné meno pre množstvo pôsobiacich konkrétnych požiadaviek, ktoré na nás kladú ostatní a ktoré, ak chceme žiť, musíme, do istej miery zohľadňovať.

• The Study of Ethics, 1894
• The School and Society, 1900
• Studies in Logical Theory, 1903
• Ethics, 1908
• The Influence of Darwin on Philosophy, 1910
• Democracy and Education, 1916
• Essays in Experimental Logic, 1916
• Reconstruction in Philosophy, 1920
• Human Nature and Conduct, 1922
• Experience and Nature, 1925
• The Quest for Certainty, 1929
• Philosopy and Civilization, 1931
• Art as Experience, 1934
• A Common Faith, 1934
• Logic: The Theory of Inquiry, 1938
• Theory of Valuation, 1939
• Intelligence in the Modern World (výber vyd. J. Ratner), 1939
• Problems of Men, 1946
• Knowing and Known (spolu s A. F. Bentleym), 1949
• The Child and the Curriculum (spolu so School and Society), 1956

Rorty, R.:Filozofické orchidey. Bratislava: Kalligram 2006. 264 str. ISBN 80-7149-830-0.

• filozofia 20. storočia
• americká filozofia
• súčasná filozofia
• inštrumentalizmus
• pragmatizmus

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Dewey

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.