Hannah Arendtová

Hannah Arendtová v roku 1933

Hannah Arendtová sa narodila ako Johanna Cohn Arendt v Hannoveri. Pochádzala zo sekularizovanej židovskej rodiny zo strednej triedy. Jej otec zomrel, keď mala sedem rokov a vyrastala so svojou matkou Marthou Cohn Arendtovou. Arendtova strávila väčšinu jej mladosti v Königsbergu vo východnom Prusku. V rokoch 1924 až 1929 študovala na univerzite v Marburgu. Tu začal jej epizodický vzťah s filozofom Marti Heideggerom, ktorý trval až do jej smrti. V roku 1926 sa presťahovala do Heidelbergu, kde získala doktorát, pričom sa vo svojej práci venovala konceptu lásky u Svätého Augustína.[1] Pri práci ju viedol filozof Karl Jaspers.[2] V roku 1929 sa zosobášila s Güntherom Sternom, novinárom a filozofom. Keď sa v roku 1933 dostal k moci Adolf Hitler, Arendtova bola zatknutá a uväznená gestapom kvôli zhromažďovaniu antisemitských materiálov v Pruskej knižnici. Po prepustení  emigrovala do Paríža.[1]

V Paríži pracovala pre židovské organizácie pomáhajúce židovským emigrantom.[1] V roku 1937 sa rozviedla so svojim prvým manželom.[2] V roku 1936 sa Arendtová zoznámila s komunistom Heinrichom Blücherom s ktorým sa v roku 1940 zosobášila. Vo francúzsku sa zoznámila a spriatelia s filozofmi Walterom Benjaminom a Raymondom  Aronom.[3] Po vypuknutí vojny bola uväznená v detenčnom tábore v meste Gurs na juhozápade Francúzska. Spoločne utiekli z okupovaného Francúzska a emigrovali do USA.

Arendtovej kariéra verejnej intelektuálky začala v roku 1941 v New Yorku, kde písala články pre nemeckojazyčné židovské periodikum Aufbau. Po skončení vojny sa venovala zhromažďovaniu židovského kultúrneho dedičstva.[1]Venovala sa pritom aj dielu Franza Kafku.

V roku 1951 publikovala svoju významnú prácu Origins of Totalitarism, v ktorej dokazuje že fašizmus a stalinizmus zdieľajú intelektuálne a historické korene.[1]

V roku 1958 vyšla jej práca The Human Condition a v roku 1963 kniha On Revolution' v ktorej analyzuje inštitucionálne a kultúrne podmienky politickej slobody.[1]

Stala sa prvou ženou, ktorá bola menovaná za profesorku na univerzite v Princetone. Prispievala do periodík ako napríklad The New York Review of Books, Commonweal, Dissent a The New Yorker.[2]

V roku 1961 cestuje do Jeruzalemu na proces s Adolfom Eichmannom, vysokým dôstojníkom SS, ktorý spoluorganizoval množstvo aktivít súvisiacich s holokaustom. Jej reportáže vychádzali najprv v periodiku The New Yorker a potom v roku 1964 vyšli ako samostatná kniha pod názvom Eichmann in Jerusalem. Kniha vyvolala množstvo polemík a kontroverzií. Jej opis procesu sa stal najviac známym kvôli podtitulu a pojmu „banalita zla“. Kontroverzie vyvolali aj jej tvrdenia ohľadne konania židovských lídrov počas druhej svetovej vojny.

V rokoch 1963 – 1967 vyučovala na univerzite v Chicagu a v rokoch 1967 – 1975 na univerzite v New Yorku.

Zomrela v roku 1975 v New Yorku.[1]

Základnými rozmermi praktického života ako najhlbšej podmienenosti ľudskej existencie je práca, vyrábanie a konanie. Práca zodpovedá biologickej podmienenosti existencie ako telesnej, takže jej podmienkou je život sám; vo vyrábaní a zhotovovaní predmetov sa vyjavuje to, čím sa ľudská bytosť stavia proti svojej prírodnej a biologickej viazanosti. Vyrábaním vzniká oblasť protikladná oblasti prírodnej, je spredmetnením toho, čo je schopné pretrvať individuálny život: vyrábanie tak poukazuje na to, že k ľudskej existencii vždy patrí svet. Konanie je zakotvené v tom, že bytie človeka je zároveň spolubytím, teda zodpovedá faktu plurality. Konanie sa vždy odohráva ako vzťah medzi ľuďmi, je to činnosť verejná, v ktorej sa roztvára oblasť politického života.

Tieto tri základné rozmery ľudskej existencie chápe Arendtová ako prehĺbenie Heideggerových analýz starosti - sú teda podmienenosťou ľudskej existencie, ktorej základom je čas: práca je poukaz k minulosti a k situovanosti, vyrábanie a zhotovovanie vecí je rozmer prítomnosti, zatiaľ čo konaním sa človek ako bytosť politická otvára do budúcnosti - politická starosť je starosť o to, čo bude.

Základným zmyslom ľudského aktívneho života je premieňať to, čo je dané, na podmienky vlastnej existencie: čokoľvek sa v ľudskom svete vyjaví, stane sa vzápätí súčasťou ľudskej podmienenosti. Preto sa človek nestretáva s vecami ako cudzími, vonkajšími objektami, ale ako s tým, čo patrí do jeho života.

Politickosť je svojím pôvodným fenomenálnym obsahom pluralitou ľudí. V politickosti nesmie byť kvôli jej autenticite a integrite nijakým postupom odstránený moment odlišnosti, a to ani takými špekulatívnymi konštrukciami, ako je všeobecná vôľa. Politickosť konštituuje spoločenstvo tých, ktorí sú odlišní a odlišní zostanú. Nijaká jednota a zjednotenie množstva ľudí, ktoré si nezachováva rozličnosť ako svoj konštituujúci princíp, si nemôže robiť nárok na autenticky politický charakter.

K politickosti patrí význačný moment diferencie a diferencovanosti, a práve na tom sa zakladá jej autenticita a integrita. S týmto nevyhnutným momentom diferencie, s politickou úlohou diferencie, a teda zároveň s rôznymi mienkami súčasne sa pri zakladaní politických inštitúcii ráta v eminentnom prameni amerického politického myslenia - v súbore „The Federalist“. Ako to, čo je politicky spoločné, sa nechápe identita už zjednotených bytostí, ale to, na čom sa zjednotili bytosti odlišné a rôznorodé ako na tom, čo je im spoločné.

• Der Liebesbegriff bei Augustin, 1929
• Sechs Essays, 1948
• The Origins of Totalitarianism, 1951
• Fragwrdige Traditionsbestände im politischen Denken der gegenwart. Vier Essays, 1957
• Rahel Varnhagen. The Life of a Jewess, 1958
• The Human Condition, 1958
• Die ungarische Revolution und der tatalitäre Imperialismus, 1958
• Between Past and Future. Eight Exercises in Political Thought, 1961
• Eichmann in Jerusalem. A Report of the Banality of Evil, 1963
• On Revolution, 1963
• Truth and Politics, 1967
• Men in Dark Times, 1968
• On Violence, 1970
• Lying in Politics, 1971
• The Life of the Mind, Vol. 1, Thinking, 1971
• Crises of Republic, 1972
• Lectures on Kant's Political Philosophy, 1972
• The Life of the Mind, Vol. 2, Willing, 1977/1978
• Hannah Arendt - Karl Japsers. Briefwechsel 1926-1969, 1985
• Zur Zeit. Politische Essays, 1986

1. Biography - Hannah Arendt. Hannah Arendt. Dostupné online [cit. 2018-03-25]. (po anglicky)
2. CENTER, Hannah Arendt. About Hannah Arendt [online]. hac.bard.edu, [cit. 2018-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
3. Arendt, Hannah | Internet Encyclopedia of Philosophy [online]. www.iep.utm.edu, [cit. 2018-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
4. ARENDT, HANNAH, 1906-1975. Původ totalitarismu I-III. Praha : OIKOYMENH, 2013. (2. vyd.) Dostupné online. ISBN 9788072984831. S. 11.

• Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Hannah Arendt zverejneného na anglickej Wikipédii.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hannah Arendtová