Friedrich Schleiermacher
Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (* 21. november 1768, Vroclav – † 12. február 1834, Berlín) bol nemecký filozof a protestantský teológ. Schleiermacher bol v úzkom styku s romantikmi, najmä s Friedrichom Schlegelom.
Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher | |||
nemecký filozof a protestantský teológ | |||
Narodenie | 21. november 1768 Vroclav, Poľsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 12. február 1834 (65 rokov) Berlín, Nemecko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Jeho najslávnejším spisom je O náboženstve – Reči k vzdelancom medzi tými, čo ním opovrhujú, ktoré vznikli medzi rokmi 1798 a 1800 v Berlíne, kde bol Schleiermacher kazateľom a neskôr profesorom teológie na novozaloženej univerzite.
Náboženstvo Schleiermacher nepovažuje za myslenie alebo konanie, ale nazeranie a cit. Náboženstvo je zmysel pre nekonečno. Zbožnosť je pocit úplnej závislosti od niečoho vyššieho. V tomto pocite závislosti je nám bezprostredne daná istota božej existencie. Jediné, na čom záleží, je tento bezprostredný citový dotyk s nekonečnom; v porovnaní s ním sú dogmy, Písmo i viera v osobnú nesmrteľnosť bez významu. Aj v konaní všetko spočíva na náboženskom cítení, ktoré by malo sprevádzať všetko ľudské konanie. Človek, ktorý koná z tohto bezprostredného citu - keď sa mýli - je Schleiermacherovi milší než ten, kto sa podľa Kantovej etiky podrobuje tuhej sebadisciplíne.
V inom ohľade však Schleiermachera s jeho vymedzením náboženstva možno považovať za Kantovho pokračovateľa. Schleiermacher obhajoval starostlivé oddeľovanie vedenia a viery - hoci sám vo svojej osobe a vo svojom diele oboje spájal. Chcel dostáť svojím povinnostiam voči kresťanskej viere i voči slobodnému vedeckému bádaniu, chcel, aby viera nebola prekážkou bádaniu a bádanie aby neprekážalo viere. Tým určil ďalší smer vývoja nemeckého protestantizmu v 19. storočí.
V idei boha je - podľa Schleiermachera - myslená absolútna jednota ideálneho a reálneho s vylúčením akýchkoľvek protikladov; v pojme sveta sa však myslí relatívna jednota ideálneho a reálneho vo forme protikladu. Boha preto nemožno myslieť ani ako identického so svetom, ani ako odtrhnutého od sveta (panenteizmus).
Dielo
- Über die Religion - Reden an die Gebildeten unter ihren Verächtern, 1799
- Grundlinien einer Kritik der bisherigen Sittenlehre, 1803
- Monologe, 1806
- Kurze Darstellung des theologischen Studiums, 1811
- Der christliche Glaube nach den Grundsätzen der evangelischen Kirche, I-II, 1821
- Entwurf eines Systems der Sittenlehre, 1835
- Sämtliche Werke, I-XXX, 1835-1864
- Dialektik, 1839
- Grunriss der philosophischen Ethik, 1841
- Kritische Gesammtausgabe, 1980 an.
Preklad:
- SCHLEIERMACHER, F.: O náboženství. Přel. J. Kranát. Praha: Vyšehrad 2012.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.