Søren Kierkegaard

Anorganická a organická príroda sa vyznačuje tým, že sa v priestore a čase iba vyskytuje, zatiaľ čo človek môže existovať iba potiaľ, pokiaľ sa vzťahuje k svojej vlastnej situácii: sebavzťahovanie sa človeka k vlastnej situácii mu umožňuje zasahovať do tejto situácie a meniť ju. Človek je na rozdiel od zvieraťa, ktoré je úplne podriadené prírodnej nevyhnutnosti, jednotou alebo syntézou možnosti a nevyhnutnosti: človek sa môže rozhodovať. To, čo predchádza okamihu rozhodnutia, sa stáva minulosťou, to, čo po rozhodnutí nasleduje, sa stáva budúcnosťou vyplnenou možnosťami. Človek žije v časovosti, pokiaľ sa ako jednota minulosti, okamihu a budúcnosti vzťahuje k existencii v čase ako jednote možnosti a nevyhnutnosti. Na druhej strane oproti Bohu je človek bytosť konečná, jeho sloboda je vždy obmedzená, pretože človek je vo svojej existencii vždy závislý od okolností, od toho, čo je nevyhnutné.

Ale tým, že človek má slobodný vzťah k možnostiam svojej situácie, prekračuje hranice konečnosti a nevyhnutnosti a žije tak, ako keby bol okamih večnosťou. Samu slobodu si človek nemôže zvoliť, je slobodný nezávisle od svojej vôle. Na druhej strane má voľnosť v tom smere, ako bude so svojou slobodou nakladať. A práve v tom spočíva vlastná existenciálna otázka, a síce čo si počať so svojim životom, so svojou existenciou.

Podľa Kierkegaarda existuje rad principiálne odlišných, hierarchicky usporiadaných existenciálnych možností alebo štádii, pričom človek nemusí prejsť nižšími, aby mohol realizovať vyššie: niektoré môže preskočiť, či dokonca sa môže vrátiť k nižším.

Pri najhrubšom filozofickom priblížení možno podľa Kierkegaarda rozlíšiť tri možnosti/ štádiá existencie: estetickú, etickú a náboženskú. Každé štádium obsahuje názor o tom, v čom pre človeka spočíva pravda a či vôbec existuje nejaká pravda. Rozhodnúť o tom, ktorá existenčná možnosť/ štádium je najlepšie nie je možné ani filozoficky ani vedecky. Prechod od jedného štádia do druhého sa v existenciálnom i logickom ohľade realizuje skokom Buď – Alebo.

Kierkegaard vydával niektoré svoje spisy pod rozličnými pseudonymami, napriek tomu sa rýchlo rozšírilo, kto sa za nimi skrýva:

• Buď – alebo (Enten – Eller, 1843)
• Bázeň a chvenie (Frygt og Bæven, 1843)
• Pojem úzkosti (Begrebet Angest, 1844)
• Filozofické zlomky alebo Zlomok filozofie (Philosophiske Smuler eller Smule Philosophi, 1844)
• Štádiá na ceste životom (Stadier paa Livets Vei, 1845)
• Uzatvárajúci nevedecký dodatok k Filozofickým zlomkom (Afsluttende uvidenskabelig Efterskrift til de philosophiske Smuler, 1846)
• Súčasnosť - táto esej tvorila pôvodne súčasť jeho obširnej recenzie anonymného románu Dva veky (En literair Anmeldelse, 1846)
• Skutky lásky (Kjerlighedens Gjerninger, 1847)
• Nemoc k smrti (Sygdommen til Døden, 1849)
• Cvičenie v kresťanstve (Indøvelse i Christendom, 1850)
• O mojej spisovateľskej činnosti (Om min Forfatter-Virksomhed, 1851)
• Čomu sa naučíme od ľalií a vtákov. (česky, 2015)
• Posúďte sami! (Dømmer selv!, 1851-1852, publikované posmrtne 1876)
• Okamih (Øieblikket, 1855)
• Čemu se naučíme od polnich lilií a nebeského ptactva (česky, 2015)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Kierkegaardove rukopisy
• Stránka o Sørenovi Kierkegaardovi
• – Stredoeurópsky výskumný ústav Sorena Kierkegaarda