Majster Eckhart

Majster Eckhart (* asi 1260, Hochheim, Nemecko – † 1328, Avignon, Francúzsko) bol nemecký filozof, teológ, mystik a dominikánsky mních. Jeho nemecké kázne určené hlavne rehoľniciam mali veľký vplyv na mestskú zbožnosť neskorého stredoveku a na vývoj nemeckého jazyka.

Brána Majstra Eckharta Erfurtského kostola.

Prednášal v Paríži, Štrasburgu a v Kolíne. Zaslúžil sa o vytvorenie nemeckého filozofického jazyka. Eckhart je predstaviteľom apofatickej (negatívnej) teológie.

Majster Eckhart stojí filozoficky v tradícii novoplatonizmu, označujú ho dokonca niekedy za „azda najväčšieho zo všetkých novoplatonikov“.

Jadrom Eckhartovej metafyziky sú otázky povahy existencie Boha: Eckhart rozlišuje esse (absolútne bytie Boha), ktoré je trvalé a nemenné, a esse hoc et hoc (bytie stvorených vecí), ktoré sa neustále mení. Svoju tézu, esse est Deus (bytie je Boh), neskôr nahradzuje chápaním Boha ako myslenia (Deus est intelligere).

Človek sa podľa Eckahrta vyznačuje tým, že má zo všetkých stvorených entít najbližšie k Bohu; ľudská duša má božský prazáklad a vyznačuje sa tým, že je schopná myslieť: toto myslenie je božská iskra (Seelenfunken) privádzajúca človeka k mystickému zjednoteniu sa s Bohom a dodávajúca človeku istú mieru autonómie v oblasti poznania a mravnosti.